Keď ako predškolák po tme zakopával, rodičia ho vzali k lekárovi. Vyšetrenia odhalili šeroslepotu a degeneráciu očného pozadia. Roky plynuli a fungoval ako bežný človek.
Pred tridsiatkou sa však jeho stav zhoršil a v priebehu roka prišiel o zrak. „Nikto ma na to nepripravil,“ spomína ŠTEFAN BELÍK.
Rodákovi z Banskej Bystrice, ktorý už vyše dvadsať rokov žije v Lučenci, sa zmenil život. Musel odísť z práce, naučiť sa chodiť s bielou palicou, čítať Braillovo písmo a orientovať sa podľa zvuku.
Strata zraku ho však nepoložila. Dnes už dve dekády rokov pracuje ako masér vo vlastnom rehabilitačnom centre a tvrdí, že aj keď nevidí vyrastať svoje deti, považuje sa za šťastného človeka.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo noc pred prvým použitím bielej palice nespal,
- ako na jeho hendikep reagujú klienti,
- prečo nemá vodiaceho psa a v čom dokážu nevidiacemu pomôcť,
- či o svojom hendikepe žartuje.
Ste nevidiaci od narodenia?
Nie, o zrak som prišiel pred tridsiatkou. Narodil som sa ako zdravé dieťa, ale krátko pred nástupom do školy si rodičia všimli, že som sa po tme potkýnal. Vyšetrenia odhalili šeroslepotu a degeneráciu očného pozadia.
Na základnej škole som nosil okuliare, ale inak som fungoval bez obmedzení s výnimkou asi dvoch mesiacov, keď ma poslali do školy pre zrakovo postihnutých. Tam však boli ťažké prípady a mňa vrátili naspäť medzi zdravé deti.
Na ulici vytiahol zbraň. Kričal, že všetkých postrieľa. Situácia mala nečakaného hrdinu Čítajte Po strednej škole som začal pracovať ako laborant, no zhruba po šiestich rokoch sa mi zhoršil zrak. Pri pohľade na záclonu sa mi rozmazali vzory alebo som nedokázal rozoznať logá televízií.
Čo sa stalo?
Začal sa mi tvoriť šedý zákal. Po operáciách oboch očí prišlo zlepšenie, avšak iba nakrátko. Potom som v priebehu roka prišiel o zrak.
Úplne?
Dokážem rozoznať svetlo. Viem, či je deň alebo noc, ale nevidím obrysy ľudí ani predmetov, nič v priestore. Ako by ste sa pozerali cez hrubé mliečne sklo.
Prísť o zrak v priebehu roka muselo byť psychicky ťažké.
Moja choroba vtedy nebola dostatočne prebádaná. Na úplnú stratu zraku nikto nepripravil, no nezložil som sa. Vždy som bol ctižiadostivý a aj naďalej som chcel ostať samostatný a nebyť od nikoho závislý.
Schudla pred kamerami, inšpirovala manžela. Spolu porazili obezitu a pohodlný život, pár sa zmenil na nepoznanie Čítajte Hľadal som spôsoby, ako fungovať ďalej. Keď sa objavili problémy pri čítaní, sám som sa naučil Braillovo písmo alebo som si pri varení osvojil nové postupy, napríklad aby som si neublížil pri krájaní.
Pripravili ste sa aj na pohyb bez zraku?
Veľa som nad tým premýšľal, ešte pred stratou zraku som mal problém na ulici nenaraziť do okoloidúcich. Tí mi veľakrát vynadali, čo nedávam pozor a či som opitý. Oslovil som preto Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska, kde ma naučili orientovať sa v priestore a používať bielu paličku.
Ako ste to zvládli?
Zo začiatku to bolo ťažké. Bielu paličku som vnímal ako nálepku hendikepu, nedokázal som sa preniesť cez to, že ostatní uvidia moje postihnutie.
