MÁLINEC. „Málinec má potenciál stať sa približne treťou najväčšou prečerpávacou elektrárňou na svete a zrejme najväčšou v Európe,“ vyjadril sa tento týždeň pre TA3 šéf rezortu životného prostredia Tomáš Taraba.
Odhaduje, že vďaka výstavbe bude priemerná mzda v dotknutom regióne približne v rozmedzí troch tisíc eur. Podľa portálu platy.sk má v Banskobystrickom kraji takmer 60 percent zamestnancov nižší priemerný hrubý mesačný plat ako 1846 eur. Zárobky v okrese Poltár patria tiež medzi najnižšie v krajine.
Štát megaprojekt za približne 1,8 miliardy eur bez DPH plánuje realizovať v Málinci v okrese Poltár, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté v krajine, konkrétne na tamojšom zdroji pitnej vody.
Hornú vodnú nádrž chcú vybudovať na Čechánkach, jednej z osád Látok v o čosi ekonomicky silnejšom okrese Detva. Taraba tvrdí, že z tých, ktorí tam majú pozemky, budú zámožní ľudia, ktorí nebudú musieť chodiť po Európe pracovať.
Žiadne Maďarsko, žiadni Číňania
Minister zároveň odmieta špekulácie, že by sa do projektu malo zapojiť Maďarsko. V minulosti tiež vyvracal súvislosť výstavby s Číňanmi.
„Popieram všetky hoaxy a hystérie o tom, že to bude financované Číňanmi, a že ideme zaplavovať obce a mestá. Je v záujme štátu, ak by sa rozhodlo o realizácii tejto stavby, že sa na ňom tiež zhodnú samosprávy, vyšší územný celok a štát. Financovanie by bolo zo štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, bez financovania zo štátneho rozpočtu," vyjadril sa ešte na začiatku februára tohto roka.
Aktuálne zdôrazňuje, že ešte sa nič nestavia, stále prebieha prieskum, robia sa sondy kvôli seizmike. Stavebné povolenie zatiaľ vydané nebolo.
Kritika, petície aj zvady
Projekt od začiatku čelí značnej kritike verejnosti. Ľudia Tarabovi vyčítali snahu zámer utajiť a dotknutú verejnosť vylúčiť z procesu. Pramenilo to najmä z toho, že o investícii, ktorá výrazne zmení život najmä tým, ktorých majetok má skončiť pod vodou, sa dozvedeli náhodne z internetu.
Kde je Taraba?, pýtali sa na Látkach. Vodohospodárov, ktorí prišli vysvetľovať, posielali domov Čítajte Na margo tejto situácie sa vtedy vyjadril aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Uviedol, že v normálnom svete by bola vysvetľovacia kampaň úplne prvým, čo by zodpovedný politik urobil. Znepokojilo ho aj skrátenie lehoty na pripomienkovanie, čo Taraba zdôvodnil snahou zabrániť špekulantom zarobiť na projekte, napríklad skupovaním pozemkov.
Po vlne kritiky, petícií a pripomienok nasledovalo obdobie čakania. V utorok 29. apríla, kedy sa vodohospodári rozhodli vyraziť medzi ľudí, to dokonca zaváňalo protestom. Obce Látky, Málinec, Cinobaňa a Detvianska Huta vtedy projekt nepodporili. Prvé dve menované, ktoré minister neskôr označil za kľúčové, tak napokon na začiatku júna urobili.
Napokon z elektrárne bude profitovať až 17 obcí
Štát získal aj podporu ďalších 15 obcí, ktorých katastrov sa však projekt priamo nedotkne. Ročne však budú profitovať z 2,5-miliónového balíka, ktorý bude pritekať do solidárneho fondu. Bude naviazaný na prevádzku a činnosť budúcej prečerpávacej vodnej elektrárne. Opozícia to označila za legálnu korupciu.
Slovensko je o krok bližšie k výstavbe najväčšej prečerpávacej vodnej elektrárni v Európe Čítajte „Samozrejme, registrujeme aj tých dvoch, ktorí povedali, že tam podpísaní byť nechcú. Ja som od začiatku hovoril, že kto nechce mať žiadny benefit, tak ho mať nebude. My nikomu nebudeme tlačiť peniaze, aby bol bohatý. To znamená, že Hriňová a tá vedľajšia obec, ak tam podpísaní z politických dôvodov nechceli byť, my ich do tohto projektu nemáme dôvod tlačiť. O to viac peňazí si rozdelia tí, ktorí v projekte sú,“ vyhlásil Taraba po júnovom podpise memoranda o spolupráci s obcami.
Podľa neho by mali mať obce nielen spomínaný každoročný príjem z prevádzky vodného diela, ale tamojší sa konečne dočkajú kanalizácií, vodovodov a osvetlení. Kanalizačné siete sa štát zaviazal vybudovať v dotknutom regióne ešte pred výstavbou elektrárne. Financovanie má zabezpečiť envirofond.
Štatút strategickej investície pre projekt PVE Málinec – Látky by mal dotknutým ľuďom garantovať, že ich pozemky budú vyvlastnené ako stavebné. „Nie ako pasienky za jedno euro za meter,“ zdôraznil Taraba. Obrazne uviedol, že tam, kde dnes pozemok stojí 50 centov, môže mať pokojne aj 160-eurovú hodnotu. „Vzniknú tam multimilionári," vyjadril sa minister v rozhovore pre TA3 ešte začiatkom júna.
Ľudia strávia na ceste 2 dni, prejdú 41 kilometrov. Spojil ich rovnaký osud dvoch obcí Čítajte
