RIMAVSKÁ SOBOTA. V 7. storočí patril k elite avarskej spoločnosti a bol členom malej zložky ťažkého jazdectva avarského vojska. Keď zomrel, pochovali ho nielen s úplnou výzbrojou, ale aj spolu s jeho koňom, vrátane výstroje.
Hrob odkryli počas archeologického výskumu pred začiatkom výstavby diaľnice M35 v susednom Maďarsku ešte na jar 2017. Avarské pohrebisko vtedy objavili pri juhozápadnom chotári obce Derecske. No a aktuálne je výnimočný nález vystavený v Gemersko – malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Výnimočné nálezy
„Odkrytý hrob má mimoriadny význam vďaka nálezu lamelového panciera nájdeného pod kostrou jazdca,“ uviedol v tlačovej správe archeológ spomínaného múzea Alexander Botoš.
Dodal, že ide o prvý úplný lamelový pancier z avarského obdobia, ktorý odkryli archeológovia v neporušenom stave a bol vyzdvihnutý z pôvodného miesta uloženia. Priblížil, že v hrobe bol uložený muž, ktorý zomrel vo veku 30 až 35 rokov.
Kostrové pozostatky avarského jazdca. V hrobe sa našla aj jeho výstroj, vrátane lamelového panciera. (zdroj: Marcela Ballová)„Bol pochovaný s úplnou výzbrojou, teda železným mečom, zdobeným zlátením a striebornými kovaniami, lukom, obloženým parohovými doštičkami, tulcom s vyrezávanými parohovými a kostenými doštičkami, obsahujúcim železné hroty šípov, železnou kopijou a lamelovým pancierom, ako aj pozláteným strieborným bojovníckym opaskom.“
Pochovali ho aj s koňom
Telo bojovníka vložili pred stáročiami do zeme v truhle z dubových dosiek. Vedľa neho pochovali aj jeho koňa s výstrojom.
Takto mohol avarský jazdec pred stáročiami vyzerať. (zdroj: Marcela Ballová)„So železným zubadlom v ústach, sedlom ozdobeným parožím, s párom železných strmeňov, uzdou s poprsným a zádržným remeňom, zdobenými pozlátenými striebornými lisovanými kovaniami,“ pokračoval Botoš.
Podotkol, že na základe dátumu objavenia hrobu bol pochovaný jazdec pomenovaný ako „Kerény“, čo je staré maďarské krstné meno.
Lamelový pancier zrekonštruovali
Podľa informácií, zverejnených na informačných paneloch v múzeu, sa časť nálezov podarilo zakonzervovať. Tiež sa zachránila časť opaskových kovaní, ktoré boli, vzhľadom na pôdne podmienky, úplne zničené.
Prebehla aj rekonštrukcia spomínaného lamelového panciera, pozostávajúceho z vyše 500, približne obdĺžnikových železných platničiek (lamiel), s otvormi s priemerom 2,5 mm a približne 6,5 centimetra širokej kovovej retiazky. „Pancier chránil hornú časť tela, stehná a plecia. Tvar a veľkosť lamiel sa líšili v závislosti od ich umiestnenia v rámci panciera.“
Na pancieri sa tiež zachovali zvyšky kože, ktorá bola jeho súčasťou. Z akého druhu zvierat pochádzala sa nepodarilo určiť. Pri rekonštrukcii panciera odborníci použili hovädziu kožu a ľanovú niť, ošetrenú včelím voskom.
Nálezy zaujali aj v zahraničí
Výnimočnú výstavu s názvom Kaganov jazdec si návštevníci Gemersko – Malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť do 31. augusta tohto roka.
Predtým ju už obdivovali aj v Dériu múzeu v Debrecíne či v Múzeu kráľa svätého Štefana v Stoličnom Belehrade. Časť nálezov vystavovali v rakúskom Schallaburgu aj nemeckom Halle.
Medzi skalami našiel drahokam a pri ňom obrovskú vzácnosť, vo Švajčiarsku okamžite spozorneli Čítajte
