ŠURICE. Jesenné počasie prialo hríbom. Ľudia sa z hôr vracali s plnými košíkmi a tak aj vášnivý hubár zo Šuríc vyrazil na svoje osvedčené miesto.
Od dediny to bol hodný kus. Vysadol na bicykel a zamieril na Pohanský hrad - výnimočné miesto v Cerovej vrchovine, opradené záhadami, o ktorých už pred rokmi v televízii rozprával, dnes už nebohý historik, spisovateľ a publicista Pavel Dvořák.
No a Novohradčan neobišiel naprázdno. Domov sa vracal s poriadne ťažkým nákladom. Vo vreci si priniesol približne 30 kilogramov vážiaci predmet, pričom vôbec netušil o čo ide. Vzhľadom na oblasť, v ktorej ho našiel, tušil, že môže ísť o niečo zaujímavé.
Keďže sa mu nepodarilo zistiť o čo ide a svojmu nálezu postupom času neprikladal význam, okrúhla a ťažká vec zostala ležať na dvore.
Prekvapivo až nedávno, po 20 rokoch od spomínaného výletu na hríby, sa na našich stránkach dočítal o unikátnej šambráne okna, ktorá kedysi mohla byť súčasťou dnes už zaniknutého hradu v Hajnáčke.

Vyše 30 rokov ležala neďaleko lekárne v Hajnáčke, pričom denne okolo nej prechádzali ľudia. Nevenovali jej pozornosť, pretože si mysleli, že ide o obyčajnú skalu. Vzácny nález napokon vlani na jeseň skončil v Gemersko – malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, kde ho na budúci rok plánujú vystaviť ako predmet mesiaca.
Archeológ hneď vedel, o čo ide
Dnes už dôchodca zo Šuríc neváhal a pri stretnutí s Ladislavom Oravcom, známym nálezcom najväčších modrých zafírov v bazalte, aké boli doposiaľ nájdené v Karpatoch, ktorý našiel aj spomínanú šambránu, sa mu zmienil o záhadnom predmete, ktorý má už dlhé roky na dvore.
„Keď som ho videl, hneď som vedel, že nejde len o nejaký okrúhly kameň s otvorom v strede. Tušil som, o čo môže ísť a známy regionálny archeológ Alexander Botoš z Gemersko – malohontského múzea mi to aj potvrdil,“ uviedol pre MY Novohrad Ladislav Oravec.

Amatérsky mineralóg, ktorý má na konte aj viacero významných archeologických nálezov na území Slovenska i za jeho hranicami, objav dôchodcu zo Šuríc, ktorý si želal zostať v anonymite, zaniesol 8. októbra do spomínaného múzea.
„Z regionálneho hľadiska je to mimoriadny nález,“ ozrejmil pre MY Novohrad archeológ Alexander Botoš s tým, že jednoznačne ide o žarnov, teda rotačný mlyn.
„Podľa prvotnej obhliadky sa dá povedať, že je pravdepodobne laténsky. Laténske rotačné mlyny sa objavujú približne v 3. až 2. storočí pred naším letopočtom. Takže je predpoklad, že aj tento žarnov pochádza z tohto obdobia,“ priblížil odborník, ktorý má na konte viaceré významné nálezy a venuje sa aj publikačnej činnosti.
Unikátny nález vo výnimočnej oblasti
„Pokiaľ bol žarnov nájdený v lokalite Pohanského hradu, konkrétne časti v katastri Starej Bašty, ako uvádza nálezca, tak ide o skutočne výnimočnú oblasť. Je to stolový vrch s rozlohou približne 1000 x 500 metrov. Zasahuje do katastra troch obcí – Hajnáčky, Šuríc a najväčšia časť patrí Starej Bašte. Táto lokalita je známa už od 70. rokov 19. storočia, kedy tam robil výskum barón Eugen Nyári,“ ozrejmil Botoš a pokračoval, že v tejto lokalite bolo preukázané osídlenie z eneolitu, neskorej doby bronzovej, laténskej a čiastočne okrajovo ide aj o stredoveké nálezisko.

„Nachádzajú sa tam pseudokrasové jaskyne a bol tam identifikovaný val, čo znamená, že išlo o opevnenú lokalitu. Val bol vybudovaný buď v eneolite alebo v závere doby bronzovej ľudom kyjatickej kultúry. Neskoršie bol čiastočne opevnený Keltmi v dobe laténskej, z ktorej môže pochádzať spomínaný žarnov,“ vysvetlil archeológ s tým, že podľa jeho vedomostí ide na území Novohradu a Gemera o prvý takýto nález.
Určite ho ukážu aj ľuďom
Teraz žarnov v múzeu zadokumentujú, prebehne výskum, ktorý presne určí z akého obdobia je. No a stane sa zbierkovým predmetom, ktorý v budúcnosti určite uvidia aj návštevníci Gemersko – malohontského múzea.
„Tieto typy žarnovov sú vôbec najstaršie, pretože predtým, konkrétne v praveku, ľudia na mletie obilia používali zrnotierky, teda kamenné podložky. V podstate išlo o plochy kameň, na ktorom sa druhým kameňom zrná drvili. Ako som už spomínal, žarnovy, teda rotačné mlyny, sa na našom území začali objavovať niekedy v období 3. a 2. storočia pred naším letopočtom. Pozostávali z dvoch plochých diskovitých kameňov, spojených drevenou oskou. Vďaka ich rotačnému pohybu sa medzi nimi mlelo obilie,“ priblížil Botoš.

V oblasti Pohanského hradu už boli v minulosti zaznamenané archeologické nálezy. „Okolo roku 1994 tam robil výskum profesor Václav Furmánek. Sú odtiaľ známe črepy z doby bronzovej a kyjatickej kultúry, tiež laténskeho obdobia. Našlo sa aj zopár fragmentov zo stredoveku,“ zakončil odborník.
Ladislava Oravca, ktorý v mene nálezcu výnimočný predmet zaniesol do múzea, teší, že tisícky rokov starý žarnov nezostane niekde ležať bez povšimnutia, ale že sa stane ďalším dielikom v mozaike, približujúcej veľmi dávne časy regiónu na pomedzí Novohradu a Gemera. Aj vďaka jeho nálezom sa o výnimočných, a veľakrát zabudnutých a nedocenených lokalitách na juhu stredného Slovenska dozvedia aj nasledujúce generácie.
