Lučenčan odborárskym prezidentom

V rokoch 1970-1974 bol študentom SPŠ-stavebnej v Lučenci, maturoval v triede profesora Jozefa Imroviča. Od roku 1995 do roku 1998 študoval sociálnu prácu na PgF UK v Bratislave. V rokoch 1977-1991 pracoval na Stredoslovenskom riaditeľstve spojov Banská Bystrica najprv ako stavebný technik, neskôr ako výrobný námestník závodu. Ako predseda Odborového zväzu Spoje v Banskej Bystrici pôsobil v rokoch 1991-1998. Od roku 1996 je prezidentom KOZ SR v Bratislave. Za svojím cieľom kráča v duchu hesla: „Dôstojná životná úroveň – naše právo“. Žije v Banskej Bystrici.
Pán Saktor, aké sú vaše spomienky na rodný Lučenec?
Moji starí rodičia bývali na Železničnej ulici v Lučenci a tak ma moja maminka prišla porodiť k nim. Čiže v začiatkoch môjho života bol Lučenec miestom prázdnin, ktoré som tam chodil tráviť. Môj starý otec bol známy holič a stará mama kaderníčka – teda rodina Krátka. Do Lučenca som sa vrátil v rokoch 1970-74, keď som tam navštevoval SPŠ stavebnú. V Lučenci som sa aj oženil s dnes už nebohou manželkou Rozáliou. Lučenec je a pre mňa zostane mestom mojej mladosti. Mesto som reprezentoval aj ako aktívny volejbalista, bol som hráčom TJ Strojár Lučenec.
Vaša stavbárska profesia sa teda začala rodiť na SPŠ stavebnej v Lučenci?
Po absolvovaní tejto školy a po vykonaní základnej vojenskej služby som začal pracovať v stavebníctve. Do roku 1991 som pracoval v jedinej firme, kde som sa z pozície stavebného technika cez stavbyvedúceho, hlavného stavbyvedúceho a vedúceho výroby postupne prepracoval až na výrobného námestníka. Po Slovensku existuje mnoho stavieb, ktoré som spolu so svojimi kolegami realizoval.
Ako ste sa dostali do vrcholných odborových funkcií na Slovensku?
V roku 1991 som bol zvolený za podpredsedu Federálneho odborového zväzu pracovníkov spojov v Prahe. A v rokoch 1993-1996 som bol zvolený za predsedu OZ spojov so sídlom v Banskej Bystrici. III. zjazd KOZ SR ma v roku 1996 zvolil za prezidenta KOZ SR a túto funkciu vykonávam doposiaľ. Cez túto funkciu som zastával aj funkcie viceprezidentov v Medzinárodnej konfederácii slobodných odborov (MKSO) a Európskej odborovej konfederácii (EOK).
Mohli by ste v krátkosti zhodnotiť vaše najvýznamnejšie aktivity na poste prezidenta KOZ SR? A aké budú vaše ďalšie kroky?
Odbory na Slovensku museli reagovať na situácie, ktoré v minulosti nikto nepoznal – teda na prechod od socializmu ku kapitalizmu, na trhovú ekonomiku a s tým spojenú novú situáciu. Hodnotenia pôsobenia odborov sa rôznia. Som presvedčený, že hlavným úspechom bolo zachovanie jednoty odborov na Slovensku. Dnes musíme oveľa viac pracovať na solidarite, ktorá je v boji za dôstojné životné podmienky najdôležitejšia.
Prezradíte nám niečo z vášho súkromia?
So svojou rodinou bývam v Banskej Bystrici na sídlisku Sásová. Manželka Monika má 38 rokov a pracuje v informatickej firme. Mám 4 deti vo veku 30, 26, 19 a 11 rokov. Vyštudoval som sociálnu prácu, teda vedu o človeku a to predznamenáva aj moju životnú filozofiu. Snažím sa pomáhať ľuďom ako najlepšie viem a každý úspech ma napĺňa životným optimizmom. Rozdeľujem ľudí len na dobrých a menej dobrých. Moje životné krédo: „Ži a nechaj žiť!“ Pozdravujem všetkých Lučenčanov a teším sa na stretnutia v mojom rodnom meste.