
em spoznať to, čo je vo vnútri. Som osamelá duša. Viem, že mi chýba sebavedomie a trpím depresiami. To preto, lebo doteraz som v živote prežil veľa zlého. Ten, kto stratil milovanú osobu, vie, čo sa deje v mojom vnútri.“
Pred šiestimi rokmi prišiel Zolo o priateľku. Odvtedy stratil chuť žiť. Je utiahnutý, trpí depresiami, stráca pôdu pod nohami. Píše básne o láske, o živote a sníva o tom, že raz stretne citlivé a pritom pevne bijúce srdce dievčiny, ktorá by mu vrátila chuť do života.
„Nemal som najšťastnejšie detstvo. S otcom sme si nerozumeli. Nevedel mi dať najavo svoju lásku. Možno si myslel, že chlapi nepotrebujú objatie. Je to nezmysel. Syn potrebuje cítiť otcovu náruč. Raz som spadol na bicykli. Mal som doráňané celé telo. Otec vraj v tú noc, keď som ležal v nemocnici, prišiel domov až o polnoci. Sadol si za stôl, hlavu si držal v dlaniach a vzdychal, že vraj čo bude s jeho synom. Vtedy dal jediný raz najavo svoje city ku mne,“ spomína Zolo.
Život bežal ďalej. Zolo vyrástol, vyštudoval a keď mal 13 rokov, zaľúbil sa do Katky. „Mám svoje dievča. Je to skvelá baba,“ tvrdil kamarátom. Obaja prežívali prvú lásku. Robili si plány do budúcnosti, tešili sa jeden z druhého. No nie nadarmo sa hovorí, že človek mieni a Boh mení. Pred šiestimi rokmi sa Zolo s Katkou a jej otcom vybrali na nákupy do Budapešti. Pred hlavným mestom Maďarska narazilo do nich nákladné auto. „Videl som, ako sa to auto rúti na nás. Nasledoval strašný náraz. Katkin otec zomrel namieste. Ležal som na ceste. Bolelo ma celé telo. Katka stenala neďaleko mňa. Naťahovala ku mne ruku. Snažil som sa k nej doplaziť. Chcela mi niečo povedať, no z úst sa jej valila krv. Chrčala a stále vystierala smerom ku mne ruku. Prišli dve sanitky. Do jednej naložili mňa, do druhej Katku. Zomrela cestou do nemocnice. Mal som 17 rokov a chcel som zomrieť aj ja. Zjedol som za hrsť tabletiek. Zachránili ma!“ oživuje bolestivé spomienky Zoltán Gúdeľa. Často sa zamýšľa, prečo práve k nemu bol osud taký krutý. „Vždy som sa snažil pomáhať druhým. Aj nedávno som pomohol kamarátke, ktorá mala zlomené srdce pre nešťastnú lásku. Chcem sa tešiť z maličkostí, no zatiaľ sa mi to nedarí. Vyhľadal som aj odbornú pomoc, no cítim, že z mojich depresií by ma mohla vyliečiť práve láska. Mám 23 rokov a už nechcem byť sám,“ hovorí Zolo. Kontakt na mladého muža, ktorý prostredníctvom našich novín chce nájsť svoju lásku, máme v redakcii.