Sú vzdialené od Lučenca iba necelých 30 kilometrov. Keď sa ocitnete v Budinej, zistíte, že svet je zrazu iný. „Na svoje si môžu prísť nielen turisti, ale aj cykloturisti. Všetky cesty končia tu na salaši. Z Detvy od železničnej stanice, z Podkriváňa, od Slovenských Kľačian, z Lupoče cez Políchno, aj z Divína cez Tuhár. Pre peších sú tu turistické chodníky z Podkriváňa na Javor, z Bralca na Lysec. Prechádzky lesom, hubárčenie, ale aj zbieranie jahôd, malín, černíc sa určite zapáči mnohým gazdinkám. Deti, mládež, ale aj dospelí sa môžu poprechádzať až po takzvanú Jánošíkovu izbu. Kamennú jaskyňu takto pomenovali pôvodní obyvatelia lazov. Na lúke sa pasú ovce, kozy a kone, na ktorých sa môžu deti povoziť. Čoskoro k nim pribudne aj poník. Vyviera tu Tuhársky potok, v ktorom je množstvo pstruhov. Voda dva kilometre od prameňa je taká čistá, že sa z nej môžete hocikedy napiť. Hovorí sa, že lipa, ktorá rastie medzi Ábelovou a Budinskými lazmi, má vari štyristo rokov,“ hovorí Ľubomír Paľaga. Z Budinských lazov je aj nádherný výhľad. Nepovedali by ste, že dovidíte až do Budapešti. „Keď je jasná noc, tak od Kamenných vrát dovidíte na osvetlenú Budapešť. Nádherne vidieť Poľanu, Donovaly, Nízke Tatry, v pozadí aj vrcholy Kriváňa vo Vysokých Tatrách. Všimol som si, že mestskí ľudia tu meditujú. Po celodennej prechádzke poriadne vyhladnú a potom si pochutia na haluškách zo starých zemiakov so slaninou, klobásou aj kapustou. Zajesť si môžu aj jahňací perkelt, kapustnicu a fazuľovú polievku s pravým kravským domácim mliekom. Chodia sem turisti od Čiernej nad Tisou až po Aš, návštevníci z celej Európy, ba zatúlali sa sem aj Austrálčania priamo zo Sydney,“ dodal Ľ. Paľaga. Neviete, kam na víkend? Možno sme vám dali ten správny tip. Vyskúšajte Budinské lazy.
Autor: P. Mišo
