
Lučenec bol vo vojnových obdobiach niekoľkokrát vypálený (napr. 1451, 1622 a 1849). Pri tom poslednom najväčšom požiari mesto ľahlo popolom, keď z 376 domov úplne zhorelo 344. Neskôr však z popola pričinením obyvateľov Lučenec povstal ako rozprávkový vták Phoenix. Keď v roku 1872 zanikli cechy, bolo potrebné i naďalej sa postarať o protipožiarnu ochranu mesta. Po prípravných prácach 21. novembra 1875 pod vedením doktora Somu Plichtu, hlavného okresného lekára, bolo zvolané ustanovujúce valné zhromaždenie Dobrovoľného hasičského spolku (DHS) v Lučenci. Za hlavného veliteľa DHS bol zvolený advokát Imrich Petykó, za zástupcu veliteľa policajný kapitán Karol Czóbel a za tajomníka profesor Mór Ambruš. Vyše 50 hasičov bolo rozdelených podľa činností do 4 tried: lazci, striekači, vodnári a strážci. V roku 1876 sa konala vysviacka zástavy DHS. Zachovalo sa tablo s podobizňami 89 hasičov. Na ňom je nápis: „Keď duje veľký duch, tieto tri nezabúdaj: silné paže, smelé srdce, bratská láska. Odmenou nech je: Naplň svoje poslanie“. Hasiči sa aktívne zúčastňovali verejno – prospešných, kultúrnych a športových podujatí v meste. V roku 1911 vznikol DHS v textilke v Opatovej, jeho veliteľom bol Karol Fazala a o dva roky neskôr založila DHS aj obec Opatová. Obyvatelia Lučenca videli „červeného kohúta“ v meste napríklad 4. septembra 1921 (textilka Opatová), 6. mája 1931 (smaltovňa firmy Rakottyay), 6. apríla 1943 (lesný požiar v lučenských kúpeľoch), 3. septembra 1979 (požiar v n.p. Opatová – škoda 781-tisíc – zhorela vlna, striž, strešná konštrukcia budovy), 7. augusta 1990 (požiar reštaurácie Lučenské kúpele – škoda 512-tisíc). Tieto tragické udalosti sú mementom a výzvou aj pre súčasnú generáciu pri dodržiavaní protipožiarnych opatrení. Počas svojho trvania zažilo dobrovoľné hasičstvo rôzne zmeny. V roku 1953 došlo k premenovaniu Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku na Československý zväz požiarnej ochrany, DHZ sa premenovali na Základné organizácie Zväzu požiarnej ochrany a členom ZO ZPO sa začalo hovoriť „požiarnici“. V roku 1991 sa Zväz požiarnej ochrany premenoval na Dobrovoľnú požiarnu ochranu SR, ZO ZPO na DHZ a požiarnici sa znovu začali menovať „hasiči“. Z veliteľov DHZ si spomíname na Jozefa Niernsseho, Michala Kačániho a ešte žijúceho Jozefa Štefánika. Pri výročiach sa v meste vždy konajú veľké cvičenia hasičov a ďalšie sprievodné akcie. Pred 10. rokmi pri oslavách 120. výročia založenia DHZ im bolo udelené najvyššie vyznamenanie DPO SR „Čestná zástava“, ktorú im odovzdal prezident DPO SR Karol Forgáč. Členovia DHZ pomáhajú zabezpečovať úlohy ochrany pred požiarmi pri požiaroch, haváriách a živelných pohromách, starajú sa o údržbu a opravy hasičskej techniky, pripravujú členov DHZ na skutočný zásah formou súťaží. Venujú sa príprave mladých hasičov, vykonávajú preventívne protipožiarne prehliadky v objektoch právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, kde nevykonáva štátny požiarny dozor OR HaZZ, pomáhajú pri rôznych spoločenských, kultúrnych a športových podujatiach v meste a okolí, akými sú napríklad jarmok, preteky Okolo Slovenska a súťaže v autokrose a motokrose vo Fiľakovských Kľačanoch.
Súčasný DHZ v Lučenci má 78 dobrovoľných členov, predsedom je Tomáš Časlovský. Svoje priestory majú dobrovoľní hasiči v Hasičskej zbrojnici na ul. Dr. Herza pri bývalom mestskom úrade. Do svojich radov radi privítajú každého občana Lučenca vo veku od 18 rokov. Oslavy 130. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Lučenci sa uskutočnia v nedeľu 25. septembra v areáli SOU stavebného v Lučenci.