Lučenec „zmákol“ aj Podbrezovú

Bojovnosť, nasadenie a zdravý poctivý futbal slovenský kritický divák vie oceniť. A to nemusia po ihrisku chodiť veľké hviezdy ako Beckham či Figo. Lučenských šamanov je totiž ťažké porovnať s týmito futbalovými velikánmi, no aj ich futbalové srdce bije rovnako silno – pre svojich fanúšikov. Presvedčila sa o tom aj Podbrezová. Priznajme si, na strane súperov neraz behajú po ihrisku kvalitatívne lepší a skúsenejší futbalisti, no ani oni nestačia na lučenskú futbalovú bojovnosť. Tá s podporou skvelých lučenských divákov zdoláva jedného súpera za druhým. „Hrať v takomto tíme a v takejto vynikajúcej atmosfére je radosť. Ani v Žiline som niečo také ešte nezažil. Futbalová paráda. Som veľmi rád, že som do Lučenca prišiel. Bolo to veľmi dobré rozhodnutie a za moju vydarenú premiéru sa chcem poďakovať nielen mojim novým spoluhráčom, ale najmä výborným domácim fanúšikom,“ tešil sa nová lučenská posila Mário Pečalka. Ten do tábora lučenských šamanov zapadol a svojim výkonom si domáce publikom získal. Sobotňajší duel však patril najmä nestárnucej lučenskej stálici Tiborovi Püšpökymu. Spoľahlivý zadák LAFC-u si proti Podbrezovej spomenul na „svoje staré dobré kanonierske časy“. Divínskeho odchovanca v bráne železiarov dvakrát po sebe prekonal a dovtedy bojovne hrajúcich Podbrezovčanov doslova zložil na lopatky. „Nepovedal by som, že práve moje góly zlomili Podbrezovú. Jej hráči sú veľmi mladí a u nás sa chceli zrejme ukázať. Snažili sa, hrýzli a bojovali až do konca. Som však rád, že mi to tam padlo. Najmä ten prvý gól, ktorý bol zo štandardky. Tú máme nacvičenú a už v Dunajskej Strede som bol v podobnej situácii. Vtedy mi chýbal krok, teraz to vyšlo. Hlavné však je, že sme ako mužstvo opäť vyhrali a získali dôležité tri body. Pre nás je každý súper ťažký a aj Podbrezová bola ťažkou prekážkou. Určite veľkú zásluhu na našich víťazstvách má náš divák, ktorý je našim dvanástym hráčom. Aj touto cestou im chcem za všetkých mojich spoluhráčov poďakovať. Fanúšikovia ste skvelí,“ nechal sa počuť Tibor Püšpöky. Po stretnutí spokojnosťou žiaril aj domáci kormidelník Vladimír Rusnák. Nečudo. Jeho celotýždňová drina žala ovocie. Všetky lučenské góly padli z nacvičených štandardiek. „Samozrejme, som rád, že to vyšlo. Chlapcov nacvičovanie štandardiek baví a cez týždeň im venujeme dosť veľa času. Zatiaľ nám to vychádza. Podbrezová nebola ľahkým súperom. Majú mladý káder, v ktorom sú technicky veľmi vyspelí hráči. Moji zverenci však aj dnes hrali s veľkým oduševnením a zaslúžene získali tri body. Teraz nás čaká náročný anglický týždeň, takže mysľou sme už v Košiciach a doma proti Sencu. Verím, že oboch súperov potrápime,“ v skratke zhodnotil výkon svojich zverencov Vladimír Rusnák.

Tento týždeň čaká LAFC
skúška ohňom!
Lučenec otestujú dvaja najväčší ašpiranti na postup. MFK Košice, ktoré doposiaľ nepoznajú trpkosť prehry a hviezdami nabitý Senec, ktorý po príchode sponzora z Nemecka, známeho pána Jammera, chce za každú cenu prvú ligu. Lučenskí futbalisti vedia, že každý bod z tohoto dvojzápasu bude mať pre LAFC cenu zlata. „Sme jasní outsideri. Kvalita je jednoznačne na strane oboch súperov. Okrem toho Košice hrajú doma. Bodovať na ich pôde, tak to by bolo aj pre nás malým zázrakom. Aj keď prehrať tam určite nepôjdeme a za každú cenu sa budeme snažiť znepríjemniť Košičanom cestu za postupom. A koniec – koncov, Košičania raz prehrať musia,“ zavtipkoval si prezident LAFC-u Milan Mrva.

Otec Erika Lavríka by na synovom mieste zaťal zuby!
Smutným hrdinom zápasu bol mladý talentovaný Erik Lavrík. Ten za svoj dovtedy výborný výkon a premiérový gól v druhej lige zaplatil veľkú daň. V 32. min. ho brankár Podbrezovej v šestnástke zrazil tvrdo k zemi a Erik s bolestivou grimasou odkrivkal za postrannú čiaru. A už sa na ihrisko nevrátil. Pre Erika v tej chvíli stretnutie skončilo. Napriek tomu bol Erik po stretnutí šťastný ako blcha. „Nie je to, našťastie, nič vážne. Koleno je v poriadku. Napuchla iba holenná kosť pod kolenom,“ odfúkol si Erik. Jeho otec, ako zrejme každý futbalový tato, bol na svojho syna veľmi prísny. Ba dokonca si neodpustil poznámku. „Ja by som na jeho mieste zaťal zuby a skúsil hrať ďalej. Myslím si, že dovtedy hral dobre a mohol si svojim výkonom u hlavného trénera vypýtať miesto v základnej jedenástke,“ neodpustil si poznámku na adresu svojho syna otec Ján, ktorý je na svojho syna naozaj viac než prísny.