ísaný značne tendenčne a dotýka sa mojej profesionálnej a občianskej cti i cti mojich kolegov v advokátskej kancelárii. Podľa pani Surákovej Mesto Lučenec „prišlo o ďalších 4,5 milióna korún“ za to, že „ v kauze Modré zeme.....podám dovolanie“. Faktom je, že po právoplatnom skončení konania o žalobe pána Števka proti Mestu Lučenec som prevzal zastupovanie Mesta v celom následnom dovolacom konaní – nie teda iba na podanie dovolania. Podal som dovolanie ale vypracoval som už dve vyjadrenia k dovolaniu protistrany, zúčastnil som sa rokovaní s ňou a jej právnym zástupcom a ďalšie početné úkony ma ešte čakajú. Pán primátor Marko po odsúhlasení v mestskom zastupiteľstve uzavrel so mnou mandátnu zmluvu a preto nechápem, prečo na túto sumu „nemám nárok“ – ako sa to tvrdí v článku (správne budem mať nárok po skončení dovolacieho konania). Obrovsky ma prekvapilo konštatovanie v článku, že v roku 2003, kedy som prevzal zastúpenie mesta, „žiaden katastrofický scenár nehrozil“ a nebolo sa „kam ponáhľať“. A to 25.4. 2005 tá istá pani Sujová v článku plusy a mínusy vládnutia primátora Milana Marka píše, že v kauze Števko hrozilo, že mesto bude musieť zaplatiť pokutu až 250 miliónov korún. Nezmysel terajších optimistických predpovedí je zrejmý napríklad z týchto údajov. Pán Števko požadoval od mesta okrem sumy nad 4 milióny tiež zmluvnú pokutu asi 113 tisíc korún denne od 1.1.1997 do zaplatenie údajných 56 miliónov od roku 1997 resp. 44 miliónov od novembra 2001 doteraz. Len pre ilustráciu, v čase rozsudku okresného súdu 12.3.2003 (keď som prevzal zastupovanie) zmluvná pokuta predstavovala viac ako 262 miliónov Sk a súd priznal žalobcovi 100 miliónov Sk, v čase ďalšieho rozsudku okresného súdu z 22.10.2004 táto pokuta sa už vyšplhala na viac ako 324 miliónov Sk a súd priznal žalobcovi viac ako 52 miliónov Sk a v čase rozsudku krajského súdu z 25.4.2005 žalobca už požadoval viac ako 345 miliónov Sk a súd zaviazal mesto „iba“ niečo viac ako 19 miliónov korún.
Súdny čitateľ nech si urobí predstavu o tom, akú sumu pán Števko považuje za oprávnenú teraz, keď podal prostredníctvom JUDr. Ernesta Valka dovolanie. Budem rád, ak mi pani Suráková predstaví toho experta, ktorý mi preukáže jednoduchosť tejto kauzy a a „ako na to“. Štedro sa mu odmením. Neviem, ako pani Suráková došla k záveru, že som neidentifikovateľná osoba. Som advokátom zapísaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory a nie je nič neobvyklé, ak som na začiatku zastupovania obdržal od mesta zálohu. Jej platbu vysvetlilo mesto v reakcii na tento článok. Ak to bolo nejasné zdroju, ktorý nechce byť menovaný, stačilo sa opýtať. Chvály hodné sú úvahy pisateľky o morálnom hľadisku mandátnej zmluvy uzavretej so mnou (ďakujem aspoň za názor, že nie je v rozpore so zákonom). Len, škoda, že rovnakú starostlivosť nevenuje autorka inému morálnemu rozmeru celej tejto kauzy. Napríklad otázkam, ako je to možné, že koncom roka 1993, alebo začiatkom roka 1994 (ani tento údaj sa nepodarilo zistiť) bola uzavretá a podpísaná taká absolútne nevýhodná, nezrozumiteľná a nekvalifikovaná zmluva s pánom Dušanom Števkom, ktorej dôsledky sa musia veľmi zložito a náročne odstraňovať už 12 rokov. A k tomu treba ešte dodať, že negatívne dôsledky týchto krokov musí znášať terajšie vedenie a orgány mesta.
Autor: Roman Hošovký, advokát právny zástupca Mesta Lučenec