sa formovala pod vplyvom okolia. Vo svojom „detskom veku“ sa tu nachádzali zásoby kvalitnej hrnčiarskej hliny, darilo sa poľnohospodárstvu, v blízkom Lučenci sa rozvíjal priemysel. História Vidinej bola dostatočne búrlivá, jej obyvatelia zažili horšie aj lepšie časy. Menili sa panovníci, prichádzali i odchádzali národy. Vidiná predovšetkým rástla. Niekedy aj zostarla, ale znova ožila, omladla a čo je hlavné, stále zostala tou neopakovateľnou Vidinou. Ako v mnohých častiach Slovenska, aj tu sa rozvíjala i naďalej rozvíja kresťanská kultúra. Ľudu sa dostalo viery a vzdelania, aj preto si Vidiná zachovala typický charakter slovenskej dediny, v ktorej dnes žije 1824 obyvateľov. Sú právom hrdí na historickú minulosť obce, ale predovšetkým na jej rozvinutú súčasnosť, celkový vzhľad, polohu a význam v novohradskom regióne. Mnoho rodákov šírilo a stále šíri dobré meno o rodnej obci doma i vo svete. Boli medzi nimi intelektuáli, profesori, športovci i hospodárski pracovníci. Medzi najvýznamnejších rodákov patria profesor a literát Ján Kotman, akademický maliar Eduard Antal, lekár Eduard Sýkora, športovec – bývalý futbalový reprezentant Alexander Horváth, maliar Tibor Pupala. Vidinčania už dávno nevyrábajú a nevypaľujú hrnce. Venujú sa rozvoju obce a zachovávaniu krás okolitej prírody, aby zabezpečili priaznivé podmienky pre rozvoj, duchovný i hmotný život pre seba, ako aj pre svojich návštevníkov. Vidiná oslavovala, pretože Vidiná je stále mladá a krásna.