ček náročný na techniku. Dlhé roky som členom poľovníckeho združenia a neustále spätý s prírodou. Miloval som ju. Čoraz viac ma začalo priťahovať drevo ako živý a tvarovateľný materiál. Presne pred 25 rokmi som začal vyrezávať vreckovým nožom. Najlepšie drevo bolo z jelše, lipy, orecha, čerešne a slivky“ tvrdí Zoltán. Prvé rezby robil do drevených palíc, ktoré so sebou nosil na poľovačky. No svoju prvú palicu vyrezal naozaj netradične. „Keď som sa ženil, dostal som do daru domáci smrek. Po rokoch bol už taký veľký, že v byte zavadzal. Bolo to presne 18 rokov po svadbe a na hrubú haluz som vyrezal 18 hláv predstavujúcich maďarských kočovných vodcov- Arpádovcov. Moje prvý rezbársky pokus som potom daroval dcére. Do jednej z palíc som vyrezal aj horoskop, no neskôr som začal vyrezávať tváre Troch kráľov, svätej Márie a svätého Jozefa. Mojimi najčastejšími témami sú obyčajné postavy z histórie novohradského regiónu – pastieri, koniari a roľníci. Keď neviem zaspať, rozmýšľam o tom, čo budem najbližšie vyrezávať. Stačí, keď sa pozriem na drevo a už si viem predstaviť, akú tvár bude mať. Vlani pred Vianocami som urobil obraz do kaplnky fiľakovského kostola a v maďarskom dome je uložená postava svätého Štefana – bývalého maďarského kráľa,“ hovorí Jozef Kovács. Lásku k drevu a prírode zdedil aj jeho syn, ktorý sa venuje vyrezávaniu postáv zvierat.
