Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Čo u nás určuje podmienky v ekonomike?

Je nepopierateľným faktom, že náš región patrí dlhodobo medzi zaostávajúce regióny Slovenska asi vo všetkých oblastiach. Zlá dostupnosť regiónu, vysoká nezamestnanosť, malý záujem investorov, veľký podiel menej prispôsobivej časti obyvateľov až odchody ml

adých, vysokoškolsky vzdelaných ľudí a mnohé ďalšie negatíva dnes charakterizujú toto územie. Ale nie vždy to bolo tak.
Z celoslovenského pohľadu bol podľa ekonomických údajov v povojnovom období región Lučenca najsilnejším hospodárskym centrom zo všetkých miest Slovenska. Pochopiteľne tu bola najsilnejšia základňa a tým aj najvyššia možnosť realizovať ekonomické projekty, ako aj sprievodné aktivity, ktoré s ekonomikou súviseli. I keď táto situácia bola na podstatne nižšej úrovni ako za predchádzajúce obdobia, na zotrvačnosť v rozvoji ekonomiky vplývala najmä surovinová základňa.
Koncepcia rozdelenia Slovenska v 50-tych rokoch (prof. Lukniš a kol.) počítala so 4 krajmi - západ s Bratislavou, východ s Košicami, sever so Žilinou a juh s Lučencom. Tento návrh zodpovedal aj hospodársky najdôležitejším centrám Slovenska. V týchto štyroch mestách a jeho spádových regiónoch bola sústredená viac ako polovica ekonomiky Slovenska. Koncepcia však nenašla dostatočnú podporu a vymyslel sa model, ktorý sa nazval úsporným. Vznikli len tri kraje a namiesto Žiliny a Lučenca len jedno krajské mesto - Banská Bystrica. Keďže v ekonomických ukazovateľoch Banská Bystrica zďaleka nekonkurovala ani Lučencu, ani Žiline, týmto krokom sa naštartovala ekonomická diskriminácia nášho regiónu.
V 70-tych a aj 80-tych rokoch sa z úrovne totalitného krajského politického orgánu prijali tzv. útlmové opatrenia v rozvoji južného Slovenska. A tak sa z nášho regiónu doslova vymietli viaceré priemyslové podniky s celoslovenskou pôsobnosťou. Buď sa zlikvidovali úplne alebo transformovali a preniesli do iných lokalít. Veľa profesionálne fundovaných ľudí tak odchádzalo za prácou z regiónu do iných centier. Znamenalo to, že sa znižovala nielen kvantita, ale najmä kvalita výrobných programov. Menej sa inovovalo, bolo stále menej možností zavádzať nové programy a projektové riešenia, čo z pochopiteľných dôvodov len „žmýkalo“ staré zariadenia v starých továrňach, pochopiteľne so stále nižšou a nižšou efektivitou. Už v tomto čase to predurčovalo zánik regiónu. Z hľadiska prijatých územno – plánovacích, t.j. rozvojových dokumentov, sa v rámci Slovenska odsunula z regiónu realizácia dôležitých projektov pre infraštruktúru.
Do popredia vystupovali nie celoslovensky hodnotené záujmy, najmä pre rozhodujúce komunikačné ťahy, ale regionálne, t.j. z úrovne Banskej Bystrice, sledované záujmy. Pôvodne predkladaný návrh trasovania diaľnice v smere Bratislava – Nové Zámky – Lučenec – Košice – a ďalej na východ, predkladaný najmä odborníkmi slovenskej regionálnej geografie (prof. Bašovský), stroskotal na krajských orgánoch z Banskej Bystrice. Až následne bol celý koridor tejto cesty preprojektovaný do podstatne náročnejšieho koridoru, v ktorom sa táto cesta dnes buduje. Pochopiteľne, že túto antirozvojovú koncepciu pre náš región nie je nutné komentovať a každý si utvorí úsudok.
Pokiaľ existovala posluhovačská politika bývalého režimu, nedalo sa ísť proti diktátu zhora. Dnes vieme, že počas tohto obdobia sa do spoločnej pokladne z nášho regiónu odvádzalo vysoké percento, avšak po následnom prerozdeľovaní sa späť vracalo podstatne menej, ako by nám prináležalo. Keď sme analyzovali štatistiku investičných prostriedkov, od ktorých rozvoj bezprostredne závisí, tak bol Lučenec za predchádzajúce obdobia najviac diskriminovanou aglomeráciou. Oproti tomuto zase napr. Banská Bystrica patrila medzi mestá, ktoré sa doslova umelo nafukovali. Samozrejme to bolo na základe titulu krajského mesta a partizánskych zásluh.
Po takom dlhom období diskriminácie sme nedokázali nájsť energiu, vôľu a prostriedky, aby sme tomuto vývoju zamedzili. Žiaľ, nestalo sa tak ani pri príprave nových rozvojových dokumentov. V žiadnom prípade neobstojí výhovorka, že to boli len a len stranícky modifikované rozhodnutia. V tom čase už prevládal ďalší aspekt - vybudoval sa v nás tak nezdravý stereotyp, že sme už vôbec nezápasili s problémami, ktoré náš život ovplyvňovali. Niesli sme sa ako súčasť jednej spoločnej masy, populácie, bez vlastných úsudkov.
V takomto kontexte nás zvonku zastihla revolúcia a priviedla rovno pred zmeny nového systému. Pochopiteľne, že sme sa tohoto stereotypu za jednu noc nezbavili, naďalej neriešili základné problémy. To nás voviedlo do dnešnej situácie, kedy profitovali len tí „šikovnejší“. Vznikom samostatného Slovenska vznikla ďalšia jednostranná diskriminačná politika jednostranného rozvoja, v ktorej sa na prvé miesto stavala Bratislava. Až následne sa preferuje Považie a potom severné Slovensko. Nie náhodou to transparentne odráža aj územnú príslušnosť politikov v rozhodujúcich pozíciách, z ktorých svojimi rozhodnutiami ovplyvňovali ekonomiku a rozvojové zámery. Nie náhodou sme sa ocitli v regióne VÚC Banská Bystrica, ktorému sa dostáva v rámci Slovenska zase najmenej a v mnohých ukazovateľoch ekonomického rozvoja a kvality života patrí medzi posledné.
Ak sme teda v analýze predchádzajúcich desaťročí došli k výsledku, že v predchádzajúcom období sme boli najviac diskriminovaným územím, tak situácia sa nijako nezmenila ani dnes. Z celoslovenského pohľadu Banskobystrický región participuje na najmenšom percente štátnych investícií i na záujme investorov. Nečudujme sa teda odrazu v zrkadle, ktoré poskytujú naše mestá. Každopádne, pokiaľ na Slovensku región Lučenec patril medzi prvé hospodárske centrá, tak dnes, po šesťdesiatich rokoch, tam rozhodne nepatrí.
Pokiaľ v roku 2004 bola priemerná mzda v SR 16 139 Sk, v Banskobystrickom samosprávnom kraji to bolo 13 390 Sk a v piatich okresoch – Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš - len 11 899 Sk. Nezamestnanosť s celoslovenským priemerom 13,9%, BBSK 19,9% a v našom regióne 26,32%. Obdobné ukazovatele sú i v oblasti tržieb za vlastné výkony a tovar v priemysle, resp. v stavebnej produkcii, ktorá je obrazom investícií v regióne. Počet obyvateľov nášho regiónu – v piatich spomenutých okresoch – predstavuje cca 5% z obyvateľov Slovenska, stavebná produkcia len 1% atď.
Čo nás teda čaká? Posledne spracovávané rozvojové dokumenty a investičné prostriedky z úrovne celého Slovenska alebo z úrovne VÚC Banská Bystrica boli pre nás naďalej diskriminačné. RK SOPK bola a je jedinou inštitúciou, ktorá k nim vždy zaujala nesúhlasné stanovisko. Sme pripravení o týchto argumentoch viesť diskusie. Sme pripravení viesť tvrdé konfrontácie v záujme spracovania a prijatia takých dokumentov, ktoré by zakotvili v rozhodnutiach rozvojový a nie antirozvojový charakter pre tento región.
Ak táto problematika prechádza v tomto období do kompetencie samospráv, je namieste otázka, prečo každá obec, resp. obecné zastupiteľstvo k územnému plánu VÚC, ktorý tento región v rozvojových zámeroch kladie na jedno z posledných miest, dali súhlasné stanoviská. Oprávnene sa pýtame prečo? Za uplynulých 10 rokov, odkedy sa tejto problematike vo väčšej miere venujeme, sme túto otázku kládli viackrát v okresoch Revúca, R. Sobota, Poltár, Veľký Krtíš a Lučenec. Vždy s rovnakým výsledkom. Aj z tohto dôvodu je dôležité, akí ľudia budú argumentovať, akí ľudia budú zápasiť za naše záujmy.
V súčasnosti schválené dokumenty nehovoria o paritnom rozložení investičných prostriedkov, či už v pomere ukazovateľov ekonomiky alebo ukazovateľov rozsahu osídlenia. Tobôž nie podľa ukazovateľov polohového a prírodného potenciálu. Ak by sme vedeli argumentovať týmito, vo svete najdôležitejšími ukazovateľmi pre plánovanie, tak by mal mať Lučenec a jeho región opačný trend rozvoja. Súčasné dokumenty je preto nevyhnutné v plnej miere prehodnotiť a zmeniť. Dostať ich do takého stavu, ktorý bude v konečnom dôsledku v mestách, v zariadeniach a v každodennom živote odzrkadľovať náš potenciál. K tomu je lepšie vyberať takých ľudí, ktorí nebudú viazaní len politickou závislosťou pri rozhodovaní, ktorí nebudú len prikyvovať, ale, naopak, budú správne argumentovať a na nižšie úrovne samospráv predkladať s plnou vážnosťou tento problém ako existenčný a rozhodujúci, najmä pre nasmerovanie budúceho ekonomického a spoločenského rozvoja.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  4. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  5. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  9. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 30 743
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 790
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 873
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 268
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 861
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 427
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 983
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 823
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 9 360
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 175
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Vo Fiľakove potrebujú v súvislosti s testovaním pomoc zdravotníckeho personálu

Pôvodne ho mala podľa samosprávy zabezpečovať vláda, len dnes im oznámili, že ho majú zabezpečiť oni.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Podľa ZMOSu čaká odberné tímy počas dvoch dní testovania extrémna záťaž, dobrovoľníkom zvýšili aspoň odmenu

Minister obrany uviedol, že rozhodnutie zmeniť dni testovania na sobotu a nedeľu súvisí s personálnymi, logistickými a materiálnymi limitmi.

Testovanie v Bardejove prebieha v plnom prúde.

Nové opatrenia zasadili reštauráciám ťažkú ranu

Počas dlhoročného fungovania obdobnú situáciu nezažili.

Za dlhé roky fungovania nezažili majitelia  rešturácií takýto pocit bezmocnosti.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?