Článok pokračuje pod video reklamou
No a pálenku tiež nevylejem. Veď aj v base som sedel za ňu. Nafúkal som a v tej zlosti som udrel policajta. Aj v Leopoldove som bol. Ostala mi odtiaľ táto pamiatka,“ maľuje obraz svojho života Pišta a ukazuje nám pamiatku z väzenia - tetovanie. Obraz Panenky Márie má vraj najradšej. Svojho chlebodarcu volá gazdom. Podľa Pištu každé hospodárstvo potrebuje poriadneho chlapa. „Ja mám aj svaly, aj mi to myslí. Gazda je so mnou spokojný, bývam v jeho dome. Takto to mám lacnejšie, akoby som žil dakde v meste. Ženu som mal, ale rozviedol som sa. Mám dcéru, ktorú mám rád. Ženu už nechcem. O ženu sa treba starať. Takto sa mám lepšie. Do dediny zájdem tak raz za mesiac. Načo by som chodil viac, iba čo by som minul kopec peňazí. Ľudia sa k statku nepriblížia. Boja sa psov. Musel som aj tabule vyvesiť, aby si dali pozor, že je to pozemok strážený psami,“ objasňuje 51-ročný muž z Mátry. Mátra je pustatina. Najbližšia dedina Dolné Zahorany je odtiaľto vzdialená približne dva kilometre. „Však som vám povedal, aby ste neotravovali. Mal by som im dať žrať, vtedy sa upokoja,“ oznámi Pišta a poberie sa k svojim štyrom psom. Plánuje si odkúpiť neďaleký domček. „Našetrím si naň. Tu na Mátre, by som chcel ostať natrvalo. Dosť som sa nachodil po svete.“
