Pôvod tohto sviatku siaha do predkresťanských čias. Súvisí s pradávnou mystickou tradíciou indoeurópskych národov, keď sa medzi nás mali vracať duše zosnulých. Rozšírený bol najmä medzi obyvateľstvom keltského pôvodu. Obdobné sviatky poznali aj Germáni a Slovania. Medzi kresťanmi sa tento sviatok rozšíril na začiatku 7. storočia, keď pápež Bonifác IV. v roku 610 premenil pôvodne antický Panteón v Ríme na kresťanský chrám. Zasvätil ho úcte Panne Márii a všetkých svätých mučeníkov. Pápež Gregor III. v ôsmom storočí určil Sviatok všetkých svätých na 1. novembra. Neskôr, v 10. a 11. storočí, sa z tohto sviatku vyvinula aj Pamiatka zosnulých - Dušičky, ktorá pripadá na 2. novembra. Na Slovensku má úcta k mŕtvym, návšteva hrobov príbuzných v dňoch 1. a 2. novembra veľmi dávnu tradíciu, ktorá sa udržala až dodnes. Veriaci a ostatní obyvatelia prichádzajú na cintoríny, aby zapálením sviečok či kahancov a položením kytíc a vencov k hrobom spomínali na svojich zosnulých. Táto úcta aj na Slovensku vychádza z pradávnej slovanskej tradície jesenných pohanských sviatkov. Príchod duší zosnulých súvisel aj s blížiacou sa zimou. V európskej tradícii sa aj na Slovensku preniesol, respektíve dal do súladu so sviatkami kresťanského kalendára. Tento sviatok by mal znamenať našu spomienku na blízkych, ktorí odišli z našich radov. Spomienkou na nich im skladáme úctu za všetko, čo pre nás v živote vykonali a zároveň zostávajú v našom srdci žiť naďalej. Už počas tohto víkendu bol lučenský aj fiľakovský cintorín rozsvietený. Stovky ľudí najmä zo vzdialenejších miest využili počasie a prišli na hroby svojich blízkych v predstihu. Aby sa predišlo krádežiam kvetov, v týchto dňoch dozerá na posledné miesta odpočinku aj polícia.
Autor: - r -
