Pokiaľ je niekto v riadiacej funkcii platený z peňazí daňových poplatníkov, tak by jeho príjem mal by byť verejne známy. Týkať sa to nebude štátnych podnikov, mala by sem však patriť napríklad Národná banka Slovenska. Novela zúžila okruh chránených osobných údajov súvisiacich s verejnou činnosťou takýchto osôb. Rovnakým spôsobom sa upravuje sprístupňovanie osobných údajov o ľuďoch, ktorí nadobudli majetok od štátu, obcí, samosprávnych krajov či verejnoprávnych inštitúcií. Verejné majú byť rokovania obecných alebo krajských samosprávnych zastupiteľstiev, kde sa bude rozhodovať o odmenách starostov, poslancov alebo zamestnancov. Lehota na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácie sa skráti na osem pracovných dní. Zachováva sa tiež platný stav, aby neboli obmedzené informácie k správnym konaniam, k ich výsledku a priebehu. Ministerstvo vnútra pôvodne v novele priestupkového zákona navrhovalo vypustiť priestupok za porušenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Rezort spravodlivosti sa nakoniec s vnútrom dohodli, že tento priestupok zostane zachovaný v rámci novelizácie infozákona. Za vedomé zverejnenie nepravdivých informácií alebo porušenie práva na sprístupnenie informácií bude hroziť pokuta do 50 tisíc korún. Zmeny majú platiť od 2. januára budúceho roku.
Stanovisko ZMOSu
Povinnosť zverejňovania platov, odmien a iných finančných náležitostí zamestnancov obce je podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v rozpore s právom zamestnancov obcí na ochranu ich osobných údajov.
To je podľa ZMOS zakotvené v Ústave SR. Zverejňovanie platov sa dotýka približne 120-tisíc zamestnancov obcí a vyšších územných celkov. ZMOS tvrdí, že v rámci verejnej správy ide o nerovnaký prístup, pretože čo sa týka štátnej služby, zákon sa vzťahuje len na vedúcich zamestnancov. Rozdielnosť prístupu vidí aj u zamestnancov škôl. Zverejňovanie platov sa týka len škôl, ktorých zriaďovateľmi sú obce a VÚC, ale nebude sa týkať súkromných alebo cirkevných škôl.
Podľa ZMOS novela zákona narúša rovnováhu jednotlivých práv občanov v demokratickej spoločnosti a potreba spoločnosti na zverejňovanie platov všetkých zamestnancov územnej samosprávy nie je dostatočne podložená argumentmi.
ZMOS navrhovalo zaviesť povinnosť zverejňovania platov pre jasne definovaný a odôvodnený okruh ľudí, napríklad starostovia obcí, poslanci zastupiteľstiev, prednostovia úradov, generálni riaditelia na ministerstvách, štatutárni zástupcovia neziskových organizácií či štatutárni zástupcovia tretieho sektora. Tento návrh nebol akceptovaný.
Infozákon o zverejňovaní platov a odmien štátnych a verejných funkcionárov platených z daní občanov schválili poslanci dnes a zmeny majú platiť od januára budúceho roku.