Prebehol na druhú stranu a zúčastnil sa odboja. Bol členom brigády M. R. Štefánika. Dostal sa do zajatia na Sibíri v Irkutsku. Tam si začali vydávať vlastný týždenník s názvom „Týždenník československého tábora pre Slovákov“. Písali ho ručne a prispieval do neho aj môj starý otec. Na Slovensko sa dostali cez severnú Afriku a Francúzsko a starý otec si priniesol aj výtlačok týždenníka. Slováci v ňom písali o životnej pravde. Boli to nepriamo kresťanské noviny. Zajatci mali v mysli neustále rodný domov, čo potvrdzovali aj slovami básne v druhom čísle týždenníka z 2. februára 1919: Rodný dom kde si mi v diali, dávno sme sa nevídali. Rozlúčení sme horami, nepriehľadnými stepami. Kedy svitne už deň, aký osud mi je súden. Či uvidím tváre milé, hory, dolinky spanilé. Keby ja mal tie perute, čo ten vietor nesie smutne. Zaletel by na Slovensko, na drahé milé Slovensko. Táto uchovaná pamiatka je pre mňa rodinnou relikviou, priamym dôkazom, že môj starý otec bol účastníkom odboja a členom brigády M. R. Štefánika. Keď zalovím v pamäti, predstavujem si moje detské roky. Starý otec mi dal základy názorov na život a dodnes ich rešpektujem,“ tvrdí Ján Bystriansky.
Autor: - pem -