„Pod názvom Novohradské okresné vlastivedné múzeum, uzrela naša inštitúcia svetlo sveta v januári 1955. Prvým sídlom bola Halič. Neskôr sa múzeum presťahovalo do Fiľakova, kde sa vytvorila stála expozícia. Po viacerých rekonštrukciách a sťahovaniach dostalo v roku 1984 Novohradské múzeum svoje stále miesto v Lučenci. V roku 2004 sa zlúčilo Novohradské múzeum s galériou a odvtedy nesieme aj spoločný názov. Spravujeme viac ako 25-tisíc kusov zbierkových predmetov z archeológie, histórie, prírodných vied, etnografie. Sú zamerané na územie Novohradu a špecializujeme sa aj na smalty a sklo,“ hovorí riaditeľka Novohradského múzea a galérie v Lučenci Iveta Kacarová. Na oslave polstoročia Novohradského múzea a galérie nechýbali ani zástupcovia rovnakých inštitúcií susedných okresných miest, ba i neďalekého Šalgótarjánu. V kultúrnom programe zaujalo Dámske komorné trio z Banskej Bystrice. Pri oceneniach si veľký potlesk zaslúžila žijúca zakladateľka Novohradského múzea a galérie Mária Klindová. „Patrí k ľuďom, ktorí stáli pri zrode múzea. Bez je obetavosti by múzeum určite nemalo takú bohatú zbierku,“ tvrdí I. Kacarová. Potom syn jedného zo spoluzakladateľov múzea, historik Jozef Drenko, prekvapil nielen súčasnú riaditeľku, ale aj zástupcov múzea vo Fiľakove. Odovzdal im originálne dokumenty, pochádzajúce spred 50 rokov. Do ďalšej päťdesiatky vstúpilo Novohradské múzeum a galéria v Lučenci s novým logom. Autorom loga, ale aj pamätných listov je Fero Mráz. Krst nového loga prebehol naozaj netradičným spôsobom. „Rozhodli sme sa krstiť prachom z depozitárnych priestorov našej inštitúcie. Je ho tu veľmi málo, takže sme ho s kolegyňami museli veľmi usilovne zametať. Logo sa posypalo prachom, ktorý sme spoločne s Evou Chýlovou z B. Bystrice sfúkli. Bolo to symbolom toho, aby nám naše zbierky nezapadali prachom,“ tvrdí Iveta Kacarová. Okrem oslavy narodenín a krstu loga v piatok slávnostne sprístupnili výstavu „Sme tu pre vás pol storočia“. Výstava mapuje 50 rokov činnosti tejto kultúrnej inštitúcie. Návštevníci tu nájdu stovky zbierkových predmetov, ale aj bohatú sprievodnú dokumentáciu. Autorka výstavy Dita Nociarová ju koncipovala ako pestrú historickú, náučnú a estetickú mozaiku. Artefakty sú vystavené v deviatich miestnostiach múzea. V prvej je v chronologickom slede propagačný materiál a fotodokumentácia z činnosti múzea od roku 1955. V ďalších troch sálach sú informácie o získavaní muzeálnych predmetov. Akvizície tvoria zároveň súčasť tejto časti výstavy. Ďalšia miestnosť je venovaná umelcom, ktorých meno je spojené s Lučencom. Nemenej zaujímavú časť tvoria diela a predmety, ktoré sa pracovníkom múzea podarilo za roky činnosti zreštaurovať. Jedna miestnosť je venovaná aj predmetom, ktoré sa vytratili zo slovenských domácností a remeselníckych dielní. V poslednej časti nájdu návštevníci najstaršie predmety z muzeálnych fondov - archeologické vykopávky a etnografické predmety a publikácie z historického knižničného fondu.