70-74 na Gymnáziu BST v Lučenci. Maturovala v triede prof. Zelmy Jamnickej. V r. 1974-78 študovala matematiku a chémiu na Pedagogickej fakulte (PgF) v Banskej Bystrici. V r. 1978-99 pôsobila ako učiteľka základných škôl v rámci pôsobnosti Okresného úradu (OÚ) Lučenec. V r. 1999-2003 bola vedúcou Odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry (OŠM a TK) OÚ Lučenec. Od r. 2004 je až doteraz odborným radcom Krajského školského úradu v Banskej Bystrici. Žije v Lučenci.
Gabika, každý človek má svoje plány, túžby, akú profesiu by chcel v živote vykonávať. Čím si sa pôvodne chcela stať ty, keď si bola ešte dieťaťom?
Ak sa chce stať človek človekom, musí sa vzdelávať. Toto bolo základným princípom výchovy mojich rodičov. Svoje detstvo som prežila na vidieku v malej dedinke Muľka neďaleko mesta Lučenec, kde, obklopená láskou svojich rodičov i starých rodičov, som bezstarostne spoznávala krásy prírody v kruhu kamarátok a kamarátov. V akomsi kľudnejšom ovzduší sme stíhali aj povinnosti, ktoré boli v tom období nevyhnutnou súčasťou vidieckeho života – či to už bola práca s domácimi zvieratami alebo pomoc pri prácach na poli. Nezabudnem, keď sme v auguste 1968 strážili húsky na paši a zrazu sa začali valiť tanky. Hoci sme počúvali od rána správy, tá hrôza sa stala nakoniec skutočnosťou a zažívali sme ju intenzívne aj na vidieku. Okupanti prišli a zabudli dosť dlho odísť. V tomto duchu sa nieslo aj otvorenie nového školského roka, čo nás mnohých poznamenalo na celý život. Mojím vzorom v detstve boli dvaja muži. Prvým bol môj otec, ktorý sa nebál otvorene prezentovať svoje názory a pri svojej zodpovednej práci poľnohospodárskeho inžiniera bol aj futbalovým rozhodcom a zároveň hrával na organe v katolíckom kostole. Už v detstve ma motivoval k hodnotovému systému, kde boli na prvom mieste vždy duchovné hodnoty. Zostala som im verná počas celého môjho doterajšieho života a snažila som sa tak vychovať aj moje dve deti. „Koho Pán Boh miluje, toho často navštevuje“ – v mladom veku mi ťažko ochorel manžel a po dvoch rokoch opatrovania ako 35-ročný zomrel. Zostala som sama s dvomi malými deťmi, no snažila sa žiť ďalej, aby nepocítili stratu hlavy rodiny. Nezabúdam ani na môjho prvého učiteľa na ZŠ v Trebeľovciach, ktorý v nás pestoval národnú hrdosť a lásku k vlasti. Vychodila som tam prvých päť rokov povinnej školskej dochádzky. Druhý stupeň som ukončila na ZŠ Masarykova ulica v Lučenci. Aj preto mám dodnes k tejto škole blízky vzťah.
Pre svoju pedagogickú dráhu si si vybrala predmety matematika, chémia. Aké boli tvoje učiteľské začiatky?
Aprobácia, ktorú som vyštudovala, môže snáď mnohým pripadať náročná. Myslím si však, že vhodnou motiváciou a trpezlivosťou si žiaci dokážu obľúbiť aj matematiku a chémiu. A najväčším uznaním pre mňa sú vyznania mojich bývalých žiakov o mojej pedagogickej práci.
Postupom času si sa dostala až do funkcie vedúcej Odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry OÚ v Lučenci. Nahliadnime, trocha do zákulisia tejto tvojej práce.
Od r. 1999 som pracovala na OÚ ako metodička a po úspešnom absolvovaní výberového konania ako vedúca OŠM a TK. Bola to veľmi náročná práca v období prebiehajúcich reforiem a racionalizácie siete škôl a školských zariadení. Zodpovednosť o vyše 1300 zamestnancov v okrese Lučenec v oblasti pedagogickej, metodickej a ekonomickej bola výzvou a zároveň hnacím motorom ku kvalitnému ponímaniu školskej problematiky nášho okresu na inštitúciách i v širokej verejnosti. Zároveň som v tom období dostala dôveru od občanov mesta Lučenec a stala som sa aj poslankyňou mestského zastupiteľstva a členkou mestskej rady. K 1. januáru 2004 zanikli okresné úrady a zároveň aj odbory školstva. Zároveň vzniklo 8 krajských školských úradov na území SR totožných so sídlami vyšších územných celkov. Pre náš kraj je teda uvedený úrad v Banskej Bystrici, kde pôsobím ako odborný radca na oddelení metodicko-odborných činností a mám na starosti metodické riadenie základného školstva v okresoch Lučenec, Poltár a Veľký Krtíš.
Čo ti dáva vnútorné impulzy pre ďalšiu tvorivú prácu?
Vnútorné impulzy pre ďalšiu tvorivú prácu čerpám z hlbokej viery a z chápania a lásky mojich dvoch detí.