Filmový klub Urtica oslavoval

pred 30 rokmi začínali, robili sme štvorminútové filmy. Museli sme ich však poslať do Prahy a trvalo mesiac, kým sa nám film vrátil v konečnej podobe. V prvom hranom filme „Kaňon samé zlato“ z roku 1975 účinkovalo 6 hercov. Doprovod sme mali len hudbu a streľba sa púšťala z magnetofónu. Neskôr sme už skúšali natočiť 20-30-minútové filmy. Zarábali sme si tak, že sme v dedine trikrát do roka zorganizovali zábavu. Pamätám si, že v roku 1979 sme takto získali asi 5-tisíc korún, za ktoré sme si kúpili nielen materiál na filmy, ale aj rôzne kostýmy. Nikdy nezabudnem na filmovanie v 30-stupňových mrazoch, ale aj na to, ako nám pri L. Mikuláši ľudia požičali svoje ovce, kravy aj kone, ba i staré ľudové kroje. Niektorí „domorodci“ si s nami aj zahrali. V roku 1985 sme si zohnali synchronizovanú premietačku prepašovaním z Maďarska. Veľa pre nás znamená naša „matka duchovná“ Ivana Lesková. Bez nej by sme si vari ani nevedeli predstaviť účinkovanie Urtica filmu. Teší ma, že sa kultúrny dom v Žihľave zaplnil a dnes premietame ukážky z našich najlepších filmov. Hraných sme natočili asi 70 a nehraných ešte viac. Našou doménou je indiánska tematika, ktorá je aj mojou srdcovkou. Každý film je paródiou a nemôže chývať hunor a sranda,“ hovorí vedúci FK Urtica Ivan Vredík. V piatok nezabudli na nikoho, kto za tie roky vložil do filmovania kus svojho života a srdca. „Ďakovné listy dostali B. Gábor, Š. Pleva, R. Pecha, J. Bazovský, E. Bazovský, M. Remšík, J. Molnár, P. Folk, G. Mazurkievič, F. Mitický, M. Folk a rodiny J. Marku, E. Ondrejčíkovej, E. Šimkovej a J. Hrončeka,“ dodal Ivan Vredík. V Žihľave sme sa v piatok aj my cítili ako na divokom západe. Preplnené hľadisko, v ktorom boli všetky generácie, sledovalo Filmovú žatvu FK Urtica so zatajeným dychom.