Neuveriteľné športové výkony 62-ročného Kalinovčana vyrážajú za riekou Morava všetkým dych!
ále patrí medzi absolútnu českú špičku v lukostreľbe. Niekoľkonásobný majster Československa, Slovenska, Česka a účastník olympijských hier v Barcelone sa v lukostreleckej elite drží od svojich 30 rokoch. Tento rok síce na majstrovský titul ČR nesiahol, ale aj svojim štvrtým miestom vyrazil našim západným susedom opäť dych. „A zase ten Slovák! Parom to vzal. Dokedy bude ešte otravovať?“ čertia sa naši českí susedia, ktorým dodnes leží v žalúdku Martin Hámor. Nečudo! Nielenže je Martin Hámor rodák zo Slovenska, ale podľa športových odborníkov, či lekárov by mal už radšej pestovať zeleninu v záhradke, alebo športovať v kategórii „pra seniorov“. No Martin o tom nechce ani len počuť. Darmo, mladí nádejní lukostrelci trénujú, dennodenne tvrdo makajú, no na „starouška ze Slovenska“ nie a nie vyzrieť. Nečudo, že za riekou Morava sa stal v posledných dňoch objektom číslo jedna pre miestnu tlač. „Lukostrelec z Kostelce prekročil svoj tieň! Slovák šokuje športovú verejnosť!“ píše česká tlač. Martin Hámor však, ako sám tvrdí, je aj napriek veľkému mediálnemu záujmu stále tým istým chlapcom, ktorý vo svojich 10 rokoch kopal súťažne do futbalovej lopty za Kalinovo, potápal sa v miestnom rybníku, lyžoval, či poškuľoval po pekných babách....
DOTIAHOL TO AŽ NA OLYMPIÁDU
Paradoxne až vo svojich 28 rokoch si Martin Hámor po prvýkrát vystrelil z luku! „Dostal som sa k tomu športu náhodne. Raz, ešte ako šofér z povolania, som viezol českú lukostreleckú výpravu na preteky do Bratislavy. Počas nich sa mi dostal po prvýkrát do rúk luk. A poviem vám, hneď ma opantal. Až tak, že nebol by deň, keby som z neho nevystrelil. Začalo sa mi v tomto športe dariť a zistil som, že to je to, čo ma baví a v čom sa mi darí. Začal som veľmi tvrdo trénovať a postupne som sa dotiahol na vtedajšiu Československú špičku. Prišli prvé úspechy, víťazstvá, majstrovské tituly, ale to ma stále neuspokojovalo. Chcel som viac. Túžil som po najväčšom sviatku športovca a tým je olympiáde,“ nechal sa počuť M. Hámor. Tú však Novohradčan dobýjal až neuveriteľných 20 rokov. A to aj napriek tomu, že vo vtedajšom spoločnom štáte Čechov a Slovákov patril medzi „naj“ lukostrelcov. „Prvá olympiáda v Los Angeles bola štátmi s komunistickým režimom bojkotovaná. V nasledujúcej moskovskej sa ušlo len dvom lukostrelcom miesto. A na tretiu olympiádu v Soule sa na lukostrelcov akosi zabudlo. Išlo ma poraziť. Tak veľmi som chcel, tak veľmi som drel a vždy niečo do toho prišlo. Roky pribúdali a už som veľmi neveril, že sa môj sen stane skutočnosťou,“ hovorí M. Hámor. No Kalinovčan sa predsa len dočkal! Doslova v hodine dvanástej. Sen Martina Hámora sa naplnil na olympiáde v Barcelone v roku 1992. Na nej síce už veľkú dieru do sveta neurobil, ale jeden z rekordov, ktorý sa zapíše do dejín olympijských hier predsa len vytvoril. „Bol som najstarším účastníkom týchto hier. Skončil som však až na 63.mieste. Škoda, že do finále vtedy postupovalo len 60 najlepších a tak to bolo aj o lotérii. Táto olympiáda mi však dala veľa a do konca svojho života budem na ňu spomínať len v dobrom. Najmä na spoločné zážitky s takými športovými velikánmi akými sú Boris Becker a Pete Sampras,“ pokračoval v rozprávaní Martin Hámor.
KALINOVSKÉMU ROBINOVI HOODOVI HROZIL
INVALIDNÝ VOZÍK!
Po Barcelone Martin Hámor musel upustiť z tempa. S pribúdajúcimi rokmi, prichádzali zdravotné problémy. „Musel som absolvovať veľmi ťažkú operáciu krku. Hrozilo mi, že ostanem na vozíku. Nejako som sa cez to všetko prehrýzol. Teraz som už úplne fit a pripravený strieľať z luku. Dokedy to vám neviem povedať, ale Česi sa ma tak skoro určite nezbavia,“ nechal sa počuť Martin Hámor.
S FEROM BARANOM SME SA BILI O BABY
Počas svojej návštevy v rodnom Kalinove uplynulý týždeň spolu so svojim priateľom Pavol Melicherom spomínal na svoju mladosť. „Boli sme my riadne čísla. Paľo hrával spolu so mnou futbal a pritiahol ma k výsadkárom. Okrem neho veľmi rád spomínam na Fera Barana. Boli sme veľmi dobrí kamaráti, ale aj veľkí rivali. Súperili sme o všetko, ba aj o baby,“ dodal M. Hámor. Na záver nášho rozhovoru pred odchodom späť do Českej republiky odkázal našej športovej verejnosti, ktorej veľmi fandí toto: „Jeden má vlohy na golf, druhý na futbal, tretí na lukostreľbu a kto vie na čo ešte. Kto však nič neskúsi, nikdy nezistí, čo mu pán Boh daroval do vienka. A verte mi, každému z nás niečo dal.“
Autor: - šat -