Syn môj, aspoň zavolaj, že žiješ!

Pod Braňom sa v lete tohto roku akoby prepadla zem. Nešťastná matka však stále dúfa, že sa jej syn vráti. „Braňo pracoval v sklárňach v Poltári. V piatok 15. júla ráno sa vrátil z nočnej. Najedol sa a povedal mi, že si už neľahne, ale zájde pre výplatu. Odišiel o deviatej ráno. Len v nohaviciach, v tričku s krátkym rukávom a v sandáloch. Odvtedy som ho nevidela. O deň neskôr zatelefonoval môjmu najmladšiemu synovi Andrejovi na mobil do Bratislavy, že vraj odchádza zo Slovenska a domov nepríde. Andrej potom podľa volaného čísla zistil, že sa mu Braňo ozval z telefónnej búdky v Lučenci. Od tohto momentu o Braňovi nikto nič nevie, akoby sa naozaj prepadol pod zem,“ tvrdí so slzami v očiach Anna Mesiariková. Braňo bol bezproblémový, vždy veselý a spoločenský typ chalana. Aj preto si jeho rodina nevie vysvetliť dôvod jeho záhadného zmiznutia. Nikdy doma nespomínal, že by chcel odísť pracovať niekam do zahraničia. „Braňo rád modeloval autá. Keď vidím v skrini jeho posledný model, vždy sa rozplačem. Stále čakám a verím, že sa mi ozve. Už to budú štyri mesiace, čo odišiel bez slova rozlúčky. Som pripravená aj na to najhoršie, len už chcem o ňom konečne niečo vedieť,“ hovorí nešťastná matka. Braňo býval v dome s rodičmi, nemal ani priateľku. Ako každý mladý chalan si občas s kamarátmi zašiel na pivo, ale vždy dal o tom mame vedieť. „Neviem, čo máme robiť, už sa to nedá vydržať. Andrej sa informoval aj na polícii, či sa po ňom dá vyhlásiť pátranie. Tvrdili mu, že keď sa pred odchodom ozval, nepovažujú ho za nezvestného. Až teraz sme sa rozhodli, že po Braňovi začneme pátrať aspoň pomocou médií. Syn môj, prosím, ozvi sa mi, lebo mi pukne srdce! Prosím, aspoň mi zavolaj, že žiješ. Kvôli tebe ani nespávam ,“ odkazuje Braňovi zúfalá mama.