Spomienky na 17. november

zívali prázdnotou a nekonalo sa ani spomienkové podujatie. Symbolické sviečky zapálili len vo Fiľakove. Na udalosti spred 16-tich rokov si spomína Juraj Péter. „Nežná revolúcia vo mne zanechala nezabudnuteľné zážitky. Nezažil som niečo také predtým, ani potom. Všade bolo cítiť lásku, dobro, prajnosť všetkých ľudí. Bola to úžasná atmosféra, ktorá ma uviedla do sveta dospelých. Keď som bol prvýkrát na demonštrácii, mal som strach. Nikto z nás sa však nebál povedať pravdu a ten strach sme nechali doma. Spomínam si, ako som vyšiel na sochu Lenina a zahaľoval jeho tvár. Spoločne sme zdolávali železnú oponu. Škoda, že sa nás dnes tu pri gymnáziu vo Fiľakove zišlo tak málo. Myslím si, že prišli tí, ktorí nemajú v srdci zlobu. Keď sme vtedy zapaľovali sviečky, všimol som si, ako nás od telefónnych búdok pri pošte pozorujú eštébáci. Po revolúcii bolo všetko pekné asi do marca 1990. Potom prišli do spoločnosti hádky, rozkoly, nenávisť a to sa vlečie dodnes. To ma hnevá najviac,“ dodal J. Péter. „Každý deň, každý večer som sedel pri televízii a sledoval, čo sa deje v Bratislave a Prahe. Atmosféra vo Fiľakove nebola taká revolučná, ale 27. novembra počas celoštátneho štrajku to ožilo aj v Kovosmalte. A práve na tomto námestí pred gymnáziom sa zhromaždili tisícky ľudí. Bolo to nádherné,“ spomína si Karol Bolla. Od nežnej revolúcie ubehlo 16 rokov. Dosť dlhý čas na to, aby Slováci mohli zhodnotiť, či revolúcia priniesla očakávané zmeny. „Pre mňa demokracia znamená presne to, čo pre každého normálneho človeka. Slobodu, slobodné rozhodovanie a slobodný prejav,“ dodal Karol Bolla. Spomienkový večer vo Fiľakove sa vo štvrtok skončil presne tak ako v roku 1989 - zapálením sviečok.