Článok pokračuje pod video reklamou
Verejne sa rozprávajú, ako sa povie v ich slangu, „na skle“ alebo „na tapete“, pričom čítať a zapájať sa do diskusie môže ktokoľvek z pripojených. Pre ľudí zvonka, teda tých, ktorí majú k „pokecávaniu“ cez net, a vôbec využívaniu internetu ďaleko, musí podobná debata patriť medzi tie najkontroverznejšie až najneslušnejšie. Ľudia, ktorí sa takto zoznamujú a rozprávajú, musia byť pre nich tým pádom neslušní až úchylní... Pár televíznych reportáži z odvrátenej strany chatu túto mienku iba priklincovalo. Skutočnosť však môže byť iná. Aj v obyčajnej zoznamke na internete sa môžu viesť podobné rozhovory, nehovoriac o možnostiach pošty, resp. rýchlej pošty (rp), ktorú si vymieňajú iba dvaja ľudia a hovoriť môžu naozaj o čomkoľvek. Čo je však z toho, čo si ľudia vzájomne napíšu, pravda a čo iba zábava?
CHATMAN VO VÝSLUŽBE
„Mal som internet v práci a objavil som, že sa tam dá pokecať s ľuďmi. To bolo ešte niekedy v roku 1997. Predtým som sa snažil zoznámiť a dvakrát sa mi to aj podarilo, ale teraz už len tak blbnem,“ hovorí 33-ročný Tomáš z Banskej Bystrice. Patril medzi prvých „chatmanov“, ktorí spoznávali internetový rozhovor ešte v čase jeho začiatkov. Jeho vysvetlenie, prečo je chat stále častejšie vyhľadávaný mladšou generáciou, je jednoduché. „Národ sa internetizuje a mladí sa doma nudia. Neskoro večer ich rodičia nepustia von, tak sa zavesia na net a popri počítačových hrách alebo sťahovaní piesní pokecávajú so známymi aj neznámymi ľuďmi. Môžu sa tu hrať na niekoho, kým nie sú, ale kým by chceli byť. Stačí si len predstaviť, ako sa cíti 15-ročné dievča, keď tu môže hovoriť s chalanmi o takých veciach, o ktorých by asi v škole cez prestávku nemohlo. Samozrejme, anonymne. Nepovie svoj pravý vek, urobí zo seba 20-ročnú a schovaná za monitorom môže pokecávať aj s 50-ročným mužom. Každý priemerne inteligentný človek však už po krátkom rozhovore musí prísť na to, že si vlastne píše s pubertiačkou,“ vysvetľuje Tomáš. Aj jemu sa stalo, že si s takým dievčaťom písal, ale podľa jej reakcií a názorov prišiel na to veľmi rýchlo. „To boli debaty. Že ako sa jej páči jeden chalan, že sa podobá na nejakého herca, ale vraj sa jej páči aj jeho kamarát a nevie, čo má robiť. Kto sa lepšie bozkáva a podobné hlúposti. Ja som sa nikdy s ...násťročnými nestretával. Ak som sa s nejakými babami stretol, vždy to bolo po dlhšom písaní a spoznaní sa,“ dodal. Svoj nick (resp. prezývku), pod ktorou pokecáva, neprezradil. Ako tvrdí, dnes je iná doba, chodiť na chat, či už na domácom počítači alebo v internetových kaviarňach, je dnes „in“. Máloktorý rodič zabráni svojmu dieťaťu, aby to aspoň raz nevyskúšalo.
NATÁLIA SI NAŠLA SUPER KAMARÁTOV
Pätnásťročná Natália zbehne občas spolu s kamoškami po škole do „netka“. Vreckové od rodičov dajú dokopy, čo ich potom vyjde oveľa lacnejšie a hodinu si píšu v zoznamke. „Naposledy sme sa stretli s chalanmi z vedľajšej školy. Bola to sranda, nevedeli sme o sebe. Dnes sme super kamoši, po škole sa čakáme na zastávke,“ smeje sa dlhovlasá deviatačka. Jedna jej priateľka vraj narazila na „28-ročného úchyla“. „Stále jej posielal esemesky, že ju sleduje a že vie, kedy a čo presne robí. Sama mu dala číslo a potom ju to štvalo,“ dodáva. Ani sama nevie, ako to skončilo. Jej priateľka však na chat nezanevrela a „pokecáva“ ďalej.
LEPŠIA VIRTUÁLNA NEVERA...?
„Je to pre mňa relax spoznávať sa s novými ľuďmi a písať si s nimi len tak. Pracovne som dosť vyťažený a mám rodinu, takže čas na nejaké časté osobné stretnutia nemám,“ tvrdí 40-ročný manažér Zdeno. Aj napriek tomu sa s pár priateľkami z netu stretol. S niektorými si „nesadli“, čím skôr vypili kávu a rozlúčili sa. S tromi údajne nezostalo iba pri drinku. Podľa neho by sa to pokojne mohlo stať aj keby ich nespoznal na nete. Podľa neho stretká naslepo cez chat prinášajú rovnaké riziko ako cez zoznamovacie inzeráty v novinách. Až na pár výnimiek ich dnes chat už úplne vytlačil.
„Keď som na služobke a prespávam v hoteli, nemám chuť byť sám. Aspoň virtuálne môžem s nejakou byť a možno aj viac... Veľa ľudí chodí na chat, aby neboli sami a hľadajú si spriaznené duše, ktorým sa môžu vyrozprávať. Veď niekedy sa súkromné veci hovoria lepšie anonymne cudziemu ako svojmu blízkemu. A nemusia kvôli tomu vstať ani zo stoličky,“ pokračuje.
Zdeno asi pred dvoma rokmi chatoval s viacerými ženami naraz, dúfajúc, že sa to o sebe vzájomne nedozvedia. Po skúsenostiach dnes konštatuje: „Raz na to prídu. Na chate sa takmer všetci poznajú a skôr či neskôr sa pochvália. Potom už nasleduje iba to, čomu hokejisti hovoria rýchla smrť. Tá príde aj vo chvíli, keď človeka odhalia, že používa naraz niekoľko nickov. Každý má totiž svoj štýl písania. Nehovoriac už o tom, že ak sa muž, len tak z recesie, prihlási pod ženským nickom, ťažko sa to neskôr vysvetľuje,“ pripomína s úsmevom. Pripúšťa, že na chate sa nájdu rôzni ľudia, a teda aj toľko obávaní „úchyláci“, ale je presvedčený, že internetový rozhovor je najmä o zoznamovaní a zábave...
