Prečo sa to stáva?

az? A prečo? Prečo mám myslieť na všetko zlé a nie na krásu, ktorá ešte zostáva. Nemôžem sa vzdať, lebo verím ľuďom, ktorí mi na začiatku cesty boja proti chorobe pomohli. Je to personál chirurgického oddelenia lučenskej nemocnice pod vedením primára Petra Brunčáka. Starali sa o mňa doslova všetci – Juraj Pelč, Ctibor Caban, Ivan Čudka, Róbert Švidráň, Juraj Cséri, aj Mahmoud Zaher. Obrovská vďaka z mojich úst aj dlaní patrí tiež sestričkám – Márii Haškovej, Katke Ugrovej, Božke Bolkovej, Hanke Jamnickej, Monike Kurucovej, Estike Zilizovej, Marcelke Katreniakovej a Petrovi Števove. Oni nielen ošetrujú a liečia, ale sú veľmi milí a láskaví. Vyžaruje z nich dobro a pozitívna energia. Sanitárky Marika Sásiková a Drahuška Balážová mi tiež veľmi pomohli. Vďaka vám všetkým. Pri každom nešťastí je nadovšetko potrebná opora. To sú moji najbližší a moje kolegyne z DD a DSS vo Veľkom Krtíši. Neprešiel deň bez ich morálnej podpory a vyslovené ďakujem je tak málo za to všetko. Vraj vrcholom zla je odísť z kruhu živých prv, ako umrieš. A tak kráčam ďalej s touto myšlienkou.