„Finančné prostriedky sme dostali z Fondu sociálneho rozvoja a nových obyvateľov by sme mali privítať už budúci týždeň. Najviac čakateľov máme u žien a ťažkých stavov. Nie sme ohraničení vekom. Môže sa k nám dostať každý, kto dovŕšil 18 rokov a je telesne postihnutý, samozrejme, musí mať posudok od lekára. Žijeme si tu ako jedna veľká rodina a blížiace sa obdobie Vianoc vnímajú naši obyvatelia obzvlášť citlivo. Bývajú u nás vlastne natrvalo a na Vianoce 90 % z nich už nejde domov. Aj preto im vytvárame čo najlepšie prostredie, vianočnú atmosféru, ktorá im priblíži teplo domova. Viem, že to nikdy nebude také ako doma, no snažíme sa im posolstvo Vianoc sprostredkovať čo najlepšie. Sú nami prijímaní, akceptujeme ich a máme radi. So sociálnymi pracovníčkami si vyrábajú ozdoby na stromček, skrášľujú jedáleň, spoločenskú miestnosť aj hlavnú halu a niektorí aj pečú medovníky a vianočné koláče. Aj tieto Vianoce k nám prídu vystupovať škôlkári, ktorí sa našim dôchodcom vždy veľmi páčia,“ hovorí riaditeľ Opatrovateľského a ošetrovateľského centra Betánia v Kalinove Slavoj Laco. „Veľmi už nevládzem, ale ešte si poupratujem a spolu so sestričkami budeme pripravovať vianočné ozdoby. Pochádzam z Lehoty pod Vtáčnikom, ale naposledy som už bývala v Lučenci. Pamätám sa, že na Vianoce u nás nemohla chýbať kyslá hríbová polievka a napečené koláče. V Betánii by som mala prežiť prvé Vianoce, ale ak pán Boh dá, pôjdem do Lučenca k dcére,“ hovorí 77-ročná Irena Žiaková. Rok býva v Betánii aj 82-ročný Kkalinovčan Pavel Vančo, bývalý predseda JRD. „Už nemám nikoho. Manželka mi zomrela asi pred tromi rokmi a deti sme nemali. Na staré kolená som sa dostal sem, ale nebanujem. Sestričky nám urobia, čo nám na očiach vidia. Na Vianoce sme si s manželkou vždy urobili kapustnicu, koláče, vyprážané mäso. Som zvedavý, aké budú tohtoročné Vianoce, lebo katarínska pranostika sa väčšinou zvykla u nás v Kalinove plniť.“ „K veku našich obyvateľov prislúcha aj to, že majú právo na rôzne nálady. Nie každý deň svieti slnko a keď ich niečo bolí, sú aj mrzutí. My sme tu na to, aby sme si s tým vedeli poradiť, aj keď niekedy je to veľmi ťažké, pretože dôchodcovia majú všelijaké diagnózy. Niekedy je dobre a inokedy nás nechcú ani vidieť. Správajú sa naozaj podľa toho, ako sa momentálne cítia,“ povedala zdravotná sestra Iveta.