neuveriteľných schopnostiach presvedčili na vlastnej koži. Miro Oravec po Izolexe naozaj doslova a do písmena „vychytal“ aj RCS Košice, ktoré snáď dodnes neveria tomu, že Lučenec u nich bodoval naplno. Ani samotný Miro Oravec, ako nám prezradil, by pred sezónou nedal ruku do ohňa, keby mal tipovať víťazné ťaženie 1.HFC na východe našej republiky.
Čím to je, že v sezóne, ktorá zastihla váš tím v kríze po všetkých stránkach, podávate svoje životné výkony?
Na nás brankárov platí jedno sväté porekadlo, ktoré sa spája s vínom - čím staršie, tým lepšie...
…dozrelo vari v Košiciach?
Nie. Mám síce pár zápasov za sebou, ale stále je čo naprávať a učiť sa.
V bráne predvádzate akrobatické kúsky, ktoré sú neraz až životunebezpečné. Nebojíte sa vážneho zranenia?
V mojich rokoch, keď mám povedať pravdu, už veru strach zo zranenia mám. No ako nastúpim do brány, pominie sa a neuvedomujem si, čo robím.
Odkiaľ beriete toľko odvahy?
Odmalička som vždy išiel do extrémov. Som už proste taký.
Priznajte, aký ste mali „tušák“ pred zápasom s RCS Košice?
V hlave som mal tušenie, že prehráme. No a vidíte, vyšlo to naopak. Taký je futsal. Mali sme kus šťastia a najmä mne v piatok ohromne prialo. Prvý gól bol vlastenec, ktorého autorom bol nešťastník Mišo Prepelica, pri druhom sa však potvrdilo, že ak strelec dobre trafí, nemáte šancu. Košičan mi vymietol šibenicu. A tie ostatné strely? Ako som už povedal, niečo človek chytí či vystihne, no potrebujete aj to povestné šťastie, aby vás lopta trafila.
Tak či tak, zápas v Košiciach patril vám! Váš skvelý výkon podčiarkujú aj tri nariadené desiatky, ktoré ste zneškodnili a najmä moment, keď pri tej poslednej sa medzi Košičanmi strhla hádka o to, že kto dnes toho Oravca vôbec prekoná...
Prvú kopal reprezentant Rusinko. Kopol ju výborne, ale jeho strela ma trafila do ruky. Druhú mieril Košičan vedľa brány, takže gól by tak či tak nebol. A tretia? Priznám sa, nebolo mi všetko jedno. Bolo 2:2 a bol to naozaj súboj „kto z koho“. Košičania však zrejme dlho špekulovali a ich naťahovanie, kto pôjde kopať tú desiatku, pravdepodobne znervóznilo viac exekútora ako mňa. Pozrel som sa mu do očí a z nich som vyčítal smer lopty. Kopol ju tam, kde som to čakal. Som veľmi šťastný, že sme nakoniec ešte stihli streliť jeden gól a vyhrať tento zápas.
Po zápase ste po nespočetnom množstve deloviek z bezprostrednej blízkosti boli určite poriadne doudieraný. Kto vám liečil rany?
Sám si ich liečim. Nerád otravujem lekárov, aj keď niekedy by sa odborné vyšetrenie žiadalo. Nesťažujem sa však, boľačka časom prebolí a človeka ešte väčšmi zocelí.
Máte nejaký rituál pred zápasom?
Mám. No nechám si ho pre seba. Priznám sa, som dosť poverčivý. Pred zápasom často dávam pozor, akou cestou idem na štadión a okolo ktorého auta prejdem...
A čo reprezentácia? Prečo Oravec, ktorý je podľa názorov väčšiny klubov jedným z najlepších prvoligových brankárov, ešte neobliekol dres s dvojkrížom na hrudi?
Nerád sa k tejto téme vyjadrujem. Mám veľmi ťažké srdce na našich reprezentačných trénerov. Najmä posledná skúsenosť, ktorú mám s reprezentačným tímom, ma veľmi sklamala. Až natoľko, že som pevne rozhodnutý už nikdy neobliecť tento dres. Stala sa mi totiž taká vec, že som bol konečne nominovaný na prípravný zápas so Španielskom, ale za zvláštnych dôvodov, ktoré nechcem v novinách rozmazávať, ma nakoniec z nominačky vyškrtli a namiesto mňa chytal niekto iný.
RCS Košice - 1.HFC Lučenec 2:3 (1:1)
Góly: Kozár, Gliganič – Šupina 2, Golian. ŽK: Sovič, Beer – Rutkaj. Rozhodovali: Morávek a Kračmer pred 250 divákmi.
Domáci mali počas celého zápasu územnú prevahu. Na Oravca od prvej minúty spustili kanonádu striel, no ten v piatok v bráne doslova čaroval a hostí privádzal do stavu šialenstva. Naopak, hostia boli takmer stopercentní v efektivite. Zo štyroch striel Lučenčanov tri skončili v sieti Košičanov. Najprv po individuálnej akcii elegantne vyrovnával Golian na 1:1. Potom Šupina zblízka nezaváhal – 2:2. A 9 sekúnd pred koncom zmrazil domáce hľadisko opäť Šupina, ktorý po rýchlej akcii na jeden dotyk využil „hádky“ v tábore domácich a rozhodol o tom, že tri body sa vezú do Lučenca.
1.HFC: Oravec (Pavlovič) – Prepelica, Rutkaj, Šupina, Golian (Wurczel, Budáč, Bodor, Strmeň, Rendek) Tréner: Igor Baran