Článok pokračuje pod video reklamou
Lekárskej fakulte (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Okrem dvoch atestácií z vnútorného lekárstva a atestácie z hematológie a transfuziológie úspešne obhájila v r. 1990 dizertačnú prácu a stala sa tak kandidátkou vied v odbore vnútorné lekárstvo, hematológia a transfuziológia. V r. 1969 pôsobila v Nemocnici Červeného kríža v Haagu (Holandsko). V r. 1970-74 pracovala na Internom odd. Nemocnice s poliklinikou (NsP) vo Veľkom Krtíši, v r. 1974-78 na Internom odd. NsP v Hnúšti. V r. 1978-83 bola vedúcou úseku transplantačnej imunológie (HLA) v Krajskom ústave národného zdravia (KÚNZ) v Banskej Bystrici. V r. 1983-2002 bola primárkou Hematologicko-transfúzneho odd. (HTO) NsP v Lučenci. V r. 1995-2001 bola podpredsedníčkou Rady národnej transfúznej služby SR, v r. 1997-2002 krajskou odborníčkou pre transfuziológiu v Banskobystrickom kraji. Je jednou z pokračovateľov odborného odkazu Prim. MUDr. Jána Daniša (1911-1974), ktorý vychoval zo svojich piatich detí skvelých lekárov. Žije v Lučenci.
Pani doktorka, mohli by sme sa úvodom nášho rozhovoru pristaviť pri rodokmeni vašej rodiny?
Môj otecko MUDr. Ján Daniš bol lekárom-chirurgom v lučenskej nemocnici, kde pracoval ako primár chirurgického oddelenia od r. 1945 až do svojej smrti v r. 1974. V povojnovom období bývala naša rodina v areáli nemocnice a tak som bola so zdravotníctvom spätá takpovediac od útleho detstva. Otecko mal svoju prácu rád, venoval chirurgii i výstavbe nemocnice veľmi veľa zo svojho súkromného času bez nároku na odmenu a túto svoju lásku k medicíne preniesol aj na všetky svoje deti. Aj preto bolo prirodzené, že som sa po maturite rozhodla pre štúdium medicíny. Mamička Jolana Danišová, rod. Škrabáková (1921-2003) nám všetkým bola veľmi obetavou matkou. Keď sme už vyrástli z detských nohavíc, pôsobila ako učiteľka hudby na Základnej umeleckej škole (ZUŠ) v Poltári a Lučenci. Rodinnú štafetu prevzal môj syn MUDr. Pavol Rakický (*1971) lekár-internista, kardiológ, ktorý pôsobí v Nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a angažuje sa aj vedecky.
V začiatkoch svojej lekárskej kariéry ste pôsobili v odbore internej medicíny. Ako si spomínate na tieto roky?
Prvý polrok svojej medicínskej praxe som pôsobila v Holandsku a potom na interných oddeleniach nemocníc v Novohrade a Gemeri. Začala som ako sekundárna lekárka, neskôr som sa stala odbornou lekárkou-internistkou. Na začiatky svojej profesionálnej kariéry si spomínam veľmi dobre, boli sme mladý kolektív a všetky nároky ako i pracovné zaťaženie sme zvládali bez väčších problémov s entuziazmom mladosti. S vďakou si spomínam na svojich prvých učiteľov: MUDr. Milan Uhrín, MUDr. Michal Belašič, MUDr. Anton Martinkovič, ktorí ma zasväcovali do tohto „kráľovského“ odboru medicíny.
Najväčšiu časť svojho plodného života ste zasvätili odborom hematológia a transfuziológia ...
V r. 1978 som začala pracovať na HTO v KÚNZ v Banskej Bystrici, kde som bola vedúcou úseku transplantačnej imunológie (HLA). V tom čase boli na Slovensku len 2 takéto pracoviská (okrem B. Bystrice ešte LF UK Bratislava), ktoré testovali pacientov pripravovaných na transplantáciu obličiek. Taktiež sme vyšetrovali pacientov, u ktorých výskyt niektorých HLA znakov pomáhal k diagnostike ochorení. Bolo to veľmi zaujímavé obdobie, pretože sa do praxe zavádzali nové metódy a postupy. Toto tvorivé obdobie sa neskôr premietlo aj do mojej bohatej odbornej prednáškovej činnosti na celoštátnych a medzinárodných kongresoch.
A potom ste prišli do Lučenca ...
Áno, v r. 1983 som na základe konkurzu nastúpila ako primárka na HTO do Lučenca, kde som pracovala do konca r. 2002. Na oddelení sme poskytovali odborné služby pre okres Lučenec, no krvou sme zásobovali aj NsP Veľký Krtíš. Dlhé obdobie som pracovala sama, neskôr v r. 1989 sme úzko spolupracovali s terajšou primárkou MUDr. Máriou Mičkovou, ktorá pokračuje v našom spoločnom diele. Vo svojej práci sme sa s celým kolektívom HTO okrem klinickej medicíny zameriavali na problematiku darcovstva krvi a v spolupráci v územným spolkom Červeného kríža v Lučenci a Klubom darcov krvi sme zabezpečili pre našich pacientov dostatok krvi a krvných prípravkov. Okrem toho som sa venovala aj oblasti autotransfúzií (téme mojej dizertačnej práce), pretože problematika krvou prenášaných chorôb sa stávala čoraz aktuálnejšou. V čase nástupu výpočtovej techniky sme sa v r. 1989-1990 s pracovníkmi Matematicko-fyzikálnej fakulty UK spolupodieľali na vypracovaní softveru pre transfuziológiu, ktorý sa používal až do nákupu komerčného softveru v r. 2002. Oddelenie HTO sa úspešne zaoberalo aj problematikou zrážania krvi a zaviedlo nové metodiky na odhaľovanie potencionálnych rizikových pacientov pre výskyt trombóz, embólií, resp. iných problémov spojených so zvýšeným zrážaním krvi. Veľmi si vážim ocenenie Českej transfuziologickej spoločnosti, ktoré som obdržala v Prahe v r. 1995 a niekoľko ocenení od územného spolku Červeného kríža v Lučenci. Od r. 1999 som členkou ISBT (Medzinárodná spoločnosť transfúzneho lekárstva).
Čím sú naplnené vaše súčasné dni?
V súčasnosti pracujem ako ambulantná lekárka v Detve, kde sa stretávam s pozoruhodnými ľudskými príbehmi. Vo voľnom čase sa venujem svojej rodine a dvom vnučkám, turistike či záhradkárstvu. Stále pestujem vodné športy, najmä plávanie, som vášnivou čitateľkou kníh a relaxujem aj pri hre na klavíri.
František Mihály
