zdravotníctva Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Richard Rišňovský. Dlh vznikol od začiatku roka 2004, kedy nemocnica spolu s ďalšími podobnými zariadeniami v Žiari nad Hronom, vo Zvolene a v Rimavskej Sobote prešli pod VÚC.
Aj napriek tomu, že na Nemocnicu s poliklinikou (NsP) v Lučenci bol vydaný exekučný príkaz, vedenie nemocnice a príspevkovej organizácie NsP, ktorá rozhoduje o jej záväzkoch a pohľadávkach, sa snaží tomuto kroku zabrániť a s veriteľmi stále rokuje.
„Ku koncu roka 2002 bola Nemocnica s poliklinikou kompletne oddlžená. V roku 2003 urobil predchádzajúci manažment v nemocnici celkovú dlžobu 161 miliónov korún. Z toho 55 miliónov korún za neodvedené poistné do Sociálnej poisťovne za zamestnancov. Koncom roka 2003 došlo k zmene manažmentu. Začali sa robiť aj nepopulárne opatrenia a nemocnica sa transformovala na inú formu. Robili sa všetky kroky proti zadlžovaniu nemocnice, pretože každý rok sa hovorilo, že práve to je ten posledný rok, kedy môžu vznikať dlžoby a v nasledujúcom sa už bude exekuovať. Nové hospodárenie v nemocnici potvrdilo správne kroky a už v roku 2004 sa nemocnica zadĺžila za rok len na 74 miliónov. Z toho voči Sociálnej poisťovni to bolo 35 miliónov. Potom sa pokračovalo v transformačných zmenách – znižovaní počtu zamestnancov z pôvodných 1200 na 750, opúšťanie budov, lacné nákupy, zbavovanie sa nákladových položiek, ktoré sme nepotrebovali tak, že k júnu tohto roka sa nemocnica zadĺžila asi na 30 miliónov a dlh voči Sociálnej poisťovni činil približne 13 miliónov. Od 1. júna 2005 sa nemocnica transformovala na neziskovú organizáciu, ktorá voči Sociálnej poisťovni už nemá žiadnu dlžobu a hospodári vyrovnane. Máme problém s platbami zo strany zdravotných poisťovní. Keby sme mali stopercentne platené zmluvné položky, nemali by sme dnes žiadny problém. Keďže v našej nemocnici je nezmenený manažmet od začiatku roka 2004, tieto pozitívne zmeny si právom pripisujeme my. Robíme 10-20 percent výkonov naviac, ako si objednáva poisťovňa, pretože o činnosť nemocnice je oveľa vyšší záujem. Vláda zredukovala činnosti nemocníc tak, aby sa zmestili do rozpočtu. Táto stratégia naďalej pretrváva a do zdravotníctva nepôjde viac financií. To znamená, že musíme hospodáriť iba s tými peniazmi, ktoré do zdravotníctva idú. Treba sa však zamyslieť, prečo je v týchto dňoch zo štyroch nemocníc postihnutá len lučenská. Práve v týždni, keď boli voľby! Dňa 24. novembra sme si za Všeobecnú nemocnicu s poliklinikou, n.o. v Lučenci vyžiadali potvrdenie od Sociálnej poisťovne ohľadom platieb poistného. Sociálna poisťovňa ešte v ten istý deň potvrdila, že Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o., je prihlásená ako zamestnávateľ. Platby poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie do rezervného fondu solidarity, poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie máme k 31.10.2005 uhradené podľa predložených mesačných výkazov. Za Sociálnu poisťovňu, pobočku Lučenec, potvrdenie vystavila Eva Suchá, ktorá zároveň dodala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec, neeviduje voči NsP, n.o. v Lučenci žiadne nedoplatky, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia,“ tvrdí riaditeľ Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n.o. v Lučenci Július Höffer. Účet samotnej NsP v Lučenci podľa slov riaditeľa nemôže byť zablokovaný z dôvodu, že nemocnica je prevádzkovateľom záchrannej služby. Zo zákona, ktorý je stále platný minimálne ešte do konca roka, totiž vyplýva, že nemôže byť exekuovaná organizácia, ktorá prevádzkuje zdravotnú starostlivosť. „Nemocnica s poliklinikou Lučenec ako príspevková organizácia je ešte stále v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Naozaj poskytuje zdravotnú starostlivosť v jednom predmete činnosti – záchrannej zdravotnej službe, kde zamestnáva 51 zamestnancov, z ktorých viac ako 40 tvoria lekári a zdravotný personál. Z toho vyplýva, že finančné prostriedky a majetok, týkajúci sa poskytovania zdravotnej starostlivosti, sú vyňaté z exekúcie. Zákon stále platí, takže exekučné kroky sú neplatné. Tým pádom sa Sociálna poisťovňa snažila siahnuť na účty BBSK, no exekúcia bude po dohode ministra financií s ministrom zdravotníctva stiahnutá,“ skonštatoval riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Lučenci Ľuboš Michalka.
Veriteľ, a.s., teda vysporiada záväzky zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni, ktoré vznikli do konca roka 2004. Týka sa to delimitovaných zdravotníckych zariadení a zdravotníckych zariadení, ktoré sa premenili zo štátnych príspevkových organizácií na neziskové organizácie, pričom záväzky evidujú na istine k 31. decembru 2004. Vláda o tom rozhodla schválením iniciatívneho návrhu ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca a ministra financií Ivana Mikloša. Vysporiadanie pohľadávok voči Sociálnej poisťovni sa uskutoční formou uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej Sociálna poisťovňa postúpi za odplatu vo výške 500 miliónov korún na spoločnosť. Postúpenie pohľadávky vo výške cca 1,41 miliardy za odplatu 500 miliónov korún potvrdila riaditeľka odboru komunikácie s verejnosťou Sociálnej poisťovne Vladimíra Pôbišová. „Za všetky pohľadávky, ktoré vznikli po prvom januári 2005, ručia všetky nemocnice alebo ich zriaďovatelia už svojim vlastným imaním,“ povedal minister zdravotníctva s tým, že nebude súhlasiť s predĺžením antiexekučnej ochrany.
Na posledných dvoch zasadnutiach Zastupiteľstva BBSK mali poslanci rozhodovať o zlúčení príspevkových organizácií NsP do jednej, návrh však vypustili z programu. Rozhodne teda o ňom až nové zastupiteľstvo. Zlúčenie NsP by podľa Rišňovského umožnilo lepšie hospodárenie s ich záväzkami a pohľadávkami. „Teraz treba štyrikrát riešiť tú istú situáciu cez riaditeľov príslušných príspevkových organizácií, ktoré sú samostatnými právnymi subjektmi. Treba napríklad štyrikrát rokovať s veriteľmi, nemôžeme záväzky a pohľadávky od jedného dodávateľa sústrediť a riešiť naraz. Zlúčenie by bol len administratívny akt, umožňujúci lepšie hospodáriť so záväzkami a pohľadávkami,“ zdôraznil Rišňovský.
Autor: pem
