Článok pokračuje pod video reklamou
i za 40-násobné darcovstvo. „Kedysi sa každú stredu hrával futbal a ja som sa nejako musel „uliať“ z roboty. Mal som 18 rokov a najprijateľnejšou výhovorkou bolo pre mňa darovanie krvi. Po prvých dvoch odberoch ma to chytilo za srdce. Veľkým dôvodom k rozhodnutiu o darovaní krvi bol aj fakt, že vnuk môjho kamaráta potreboval práve krv mojej skupiny a tak som mu pomohol. Darcom ostanem aj naďalej, pokiaľ mi to zdravie dovolí. Rád by som až do dôchodku. Pamätám si, že za komunistov sme po odbere dostávali pečené kura a víno. Teraz len keks a stravný lístok a po každom odbere si dám červenú repu,“ tvrdí P. Šulek. „Keď môj syn ochorel na zápal mozgových blán, pol roka potreboval krv. Darovala som mu moju a odvtedy chodím na tranzfúzku pravidelne. Nahovorila som aj kamarátky v práci a podarilo sa nám pomôcť kolegovi, ktorý ochorel na leukémiu. Ten pocit, že niekomu zachránite život, sa nedá vymeniť za nič iné na svete,“ hovorí Anna Brťková. Udeľovali sa aj strieborné a bronzové plakety za dvadsať, respektíve desať bezplatných odberov. Podľa slov riaditeľky SČK Jany Pálešovej vďaka aktivite dobrovoľných darcov krvi má zdravotníctvo v Lučenskom okrese dostatok životodarnej tekutiny. „Uznanie si zaslúžia všetci, ktorí aj v týchto ťažkých časoch chodia neustále darovať krv, ktorá je taká prepotrebná a bez ktorej si našu činnosť nevieme predstaviť. V posledných rokoch síce dochádza k poklesu darcov krvi, no v tomto roku bolo vykonaných 1849 odberov od 1115 darcov. Z nich bolo 773 mužov a 342 žien. Z prvodarcov sme mali 139 mužov a 129 žien, čo je úctyhodná necelá štvrtina zo všetkých darcov. Najväčším kladom je, že keď potrebujeme súrne darovať krv a oznámime to v MY Novohradských novinách, vždy zaznamenávame veľkú ochotu všetkých darcov a tešíme sa, že ich príde oveľa viac ako v iných termínoch. Zo strany darcov krvi cítime veľkú obetavosť,“ tvrdí primárka hematologicko - transfúzneho oddelenia NsP v Lučenci Mária Mičková. Okrem toho novohradskí darcovia veľmi často na požiadanie pomáhajú, bez nároku na odmenu, aj v iných regiónoch. „Pred týždňom sme v spolupráci s transfúznou službou z Banskej Bystrice organizovali odber krvi vo Veľkom Krtíši. Najviac ma prekvapilo, že krv prišli darovať aj dievčatá z gymnázia. Jedna z nich vyšla z ambulancie so slzami v očiach. Pýtal som sa jej, či nie je chorá. Ona mi hovorí: ‚Nie som chorá, ale som chudá, príliš vysoká a mám málo kilogramov, tak ma nemohli zobrať ako darkyňu krvi.‘ Ja som jej zo žartu povedal, že má ideálnu postavu, aby išla robiť modelku. To dievča mi odpovedalo: ‚Byť modelkou je krásna vec, ale ako modelka by som nikomu nepomohla.‘
Bol to pre mňa obrovský zážitok, lebo dievča bolo nešťastné z toho, že nemôže darovať krv a tým pádom niekomu pomôcť. Je to myšlienka, ktorá stojí za povšimnutie a motto, ktoré platí pre všetkých darcov krvi,“ povedal predseda Územného spolku SČK v Lučenci Jozef Murgaš. Nezištnosť a humanizmus darcov krvi si treba veľmi vážiť. Najmä tých, ktorí darujú krv opakovane. V ich prípade to nie je žiadna náhoda, ale ide už o životný postoj, pretože si uvedomujú, že krv je nenahraditeľný dar, ktorý zachraňuje životy.
