„Nebolo mi ľúto námahy vynaloženej pri odchytávaní dažďovej vody, niekedy aj v noci, len aby som minula čo najmenej vody. Šetrila som aj pri umývaní riadu, namiesto kúpania som sa sprchovala, toaletu som zalievala vodou po sprchovaní. Veď som na dôchodku a mám na to čas. Dva týždne po augustovom odpise som dostala vyúčtovanie a vtedy som sa nemilo prekvapila. Na vyúčtovaní bola namiesto 11 m3 napísaná spotreba 17 m3. Konečný nový stav vodomeru bol namiesto 95 m3 o 6 kubíkov vyšší. Ešte väčšie prekvapenie a už aj rozčúlenie na mňa prišlo pri kontrole vodomeru, pretože ukazoval číslo 105 m3. To znamená, že podľa mňa vodomer „zhltol“ 10 m3, no podľa vodární 4 m3 za obdobie dvoch týždňov. Pri mojom šetrení vodou si to nijako nedokážem vysvetliť. Odvtedy som stav vodomeru sledovala dvakrát denne počas dvoch týždňov. Stav vodomeru sa posunul o 0,5 m3. Požiadala som vodárne o prekontrolovanie vodomeru, no odborníci iba konštatovali, že vodomer je v poriadku a mal by slúžiť ešte dva roky. Ak sa mi vraj nepáči, že mám požiadať o preciachovanie vodomeru za poplatok 1700 korún, ak porucha nebude zistená. Mne sa zdá vodomer nejaký „vyblýskaný“ a bez poruchy. Neustále ho sledujem dvakrát denne. Hodnoty si zapisujem a myslím si, že zrejme existujú nejakí vodárenskí škriatkovia, ktorým sa vodomer v mojej domácnosti zapáčil. Som presvedčená, že chyba bude vo vodomere a na strane vodární, no zákony vraj platia pre každého rovnako,“ tvrdí pani Emília. Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Banská Bystrica, OZ 02 Lučenec, písomnú sťažnosť pani Emílie zaevidovali ešte 16. septembra a kontrolný odpočet vodomeru vykonali 30. augusta. „Naši pracovníci zistili, že namiesto 101 metrov kubických je na vodomere uvedený stav 105 m3. Spotreba vody sa nevymykala z jej doterajšej priemernej spotreby vody. Z uvedeného dôvodu nebolo možné pristúpiť k oprave faktúry a teda reklamácia nebola uznaná. Vodomer slúži na meranie množstva vody dodanej odberateľovi a v prípade jeho pochybnosti o správnosti údajov na vodomere má právo požiadať vlastníka, prípadne prevádzkovateľa verejného vodovodu, o jeho preskúšanie. Platí to v zmysle § 30 zákona 442 z roku 2002. S uvedeným zákonom bola pani Erdélyiová oboznámená niekoľkokrát. Rovnako aj s postupom pri skúške meradla. To znamená, že v prípade, ak meradlo spĺňa požiadavky stanovené zákonom č.142 z roku 2000, hradí náklady spojené s preskúšaním meradla odberateľ a naopak, v prípade, že meradlo nespĺňa požiadavky stanovené tým istým zákonom, hradí náklady spojené s preskúšaním meradla vlastník, prípadne prevádzkovateľ verejného vodovodu. Pani Erdélyiová bola zároveň upozornená na skutočnosť, že vlastník zodpovedá za technický stav vodovodnej prípojky a následne znáša aj náklady v prípade poruchy na tejto vodovodnej prípojke v celej výške. K dnešnému dňu (štvrtok 1. decembra) menovaná nepožiadala Stredoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s., Banská Bystrica, OZ 02 Lučenec, o preskúšanie (úradnú skúšku) vodomeru,“ informovala pracovníčka oddelenia odbytu Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Lučenec Daniela Kucbeľová. Aj tento prípad len potvrdzuje, že rôznych „nekonečných príbehov“ existuje v dnešnej dobe stále dosť.