Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky
RODÁCI NOVOHRADU

Meliorácia znamená zlepšovanie pôdy na rôzne využitie

Poľnohospodársky inžinier, vysokoškolský učiteľ Prof. Ing. Jaroslav Antal, DrSc. sa narodil 22. apríla 1945 vo Veľkej Vsi pri Lučenci. Základné vzdelanie nadobudol v rodnej obci a v Lučenci, Strednú poľnohospodársko-technickú školu (SPTŠ) navštevoval v r.

1959-63 v Oravskom Podzámku. V r. 1963-68 študoval na Agronomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej (VŠP) v Nitre. V r. 1968-70 pracoval ako stavbyvedúci u Poľnohospodárskych stavieb vo Zvolene, v r. 1970-72 ako projektant v Hydroconsulte Bratislava. Od r. 1972 pôsobí až doteraz ako vysokoškolský učiteľ na VŠP, neskôr Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre. Doktorom vied je od r. 1992, univerzitným profesorom od r. 1997. Žije a tvorí v Nitre.
Pán profesor, na ktoré momenty z Vašej mladosti si najradšej spomínate?
Je to už tak dávno, že som si ani nie istý, či je naozaj pravda to, na čo si teraz spomeniem. Moje prvé spomienky, okrem rodičov, sa viažu na moju veľkoveskú starkú (v skutočnosti to bola starká mojej mamy), ktorá sa asi o mňa starala, keď moji rodičia pracovali na poli a ktorá bola svedkom i pomocníkom pri mojich prvých „pisárskych“ pokusoch. Spomínam si aj na blato na našich uliciach, na rozvodnený potok, i na to, ako som sa pri stohu slamy zohrieval pri ohníčku. Aj dnes sa mi vybavujú tie daždivé dni, počas ktorých ma mama nosila na chrbte pod pršiplášťom do našej nezabudnuteľnej jednotriednej školy, do ktorej chodili – znie to až neuveriteľne – dvaja budúci univerzitní profesori, najmenej 4 lekári, niekoľko veterinárnych lekárov, mnoho budúcich inžinierov a učiteľov. Spomínam si aj na cestu vyzdobenými konskými saňami do Kalinova, na cesty bričkou do Lučenca, ale aj na nočnú oračku s apom na pásovom traktore asi značky DT-54 (ale možno to bol „Stalinec“), na detské hry s vlastnoručne vyrobenými traktormi, mláťačkami, či pluhmi. Založili sme aj detskú strojno-traktorovú stanicu. Spomienok je strašne veľa, preto už radšej s nimi končím.
Mohli by ste nám, prosím v podstatných krokoch priblížiť Vašu životnú púť k profesii poľnohospodárskeho inžiniera?
Moja cesta k profesii poľnohospodárskeho inžiniera bola na prvý pohľad jednoduchá, priamočiara a logická – rodičia roľníci, maturita na SPTŠ v Oravskom Podzámku a štúdium na VŠP v Nitre. Bola by to pravda, keby som nebol chcel študovať matematiku a filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Žiaľ (alebo chvalabohu?!), vtedajšie politické pomery mi to neumožnili. Ale nesťažujem si a nežiadal som ani rehabilitáciu.
Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa orientujete na odbor meliorácie a krajinného inžinierstva. Čo to znamená v preklade do jednoduchej reči?
Prezident Slovenskej republiky ma 18. apríla 1997 vymenoval za univerzitného profesora pre odbor meliorácie – krajinné inžinierstvo. Slovo „meliorácia,“ napriek tomu, že v súčasnosti zásluhou tzv. ochrancov prírody nie je veľmi populárne, neznamená v slovenčine nič viac, ale ani nič menej ako dlhodobé „zlepšovanie“ všetkého, čo sa zlepšiť dá a čo je zlepšiť potrebné. Príkladov melioračných, t.j. zlepšujúcich opatrení je neúrekom. Vlhne vám dom? Dá sa to odstrániť melioračným opatrením, napr. odvodnením. Odnáša vám voda pôdu z vašich polí? Žiadny problém. Melioračné protierózne opatrenia tomu zabránia. Chcete pestovať vlhkomilné plodiny v oblastiach kde málo prší? Dá sa, len treba vybudovať závlahy, t.j. zlepšiť (meliorovať) vlhkostný režim pôd. No a krajinné inžinierstvo sa zaoberá komplexnou starostlivosťou o krajinu ako celok, t.j. starostlivosťou o pôdu, vodu, vegetáciu, cesty ... tak, aby krajina slúžila, prinášala osoh nielen dnes, ale aj zajtra aj o 5 či o 100 rokov, aby poskytovala úžitok nielen nám, ale i našim potomkom a potomkom ich potomkov. Svoje poznatky k uvedenej problematike, získané dlhoročným štúdiom a niekoľkomesačnými študijnými pobytmi v USA, Rusku, Nemecku, Anglicku a v Taliansku, ako i vlastnou vedeckou prácou som publikoval nielen v mnohých článkoch doma i v zahraničí, ale aj v niekoľkých knižných publikáciách: Poľnohospodárske meliorácie, Soil Conservation and Silviculture, Hydrológia poľnohospodárskej krajiny, Agrohydrológia, Biometeorológia ...
Aké sú vízie poľnohospodárstva pre najbližšie obdobie? Dokáže nás naša „Zem živiteľka“ uživiť?
To je veľmi ťažká otázka a najmä preto, že ľudstvo ešte vždy vynakladá viac prostriedkov na vývoj a výrobu zbraní, ako na zabezpečovanie výživy ľudstva. Keď sa to zmení, a zmeniť sa to bude musieť dobrovoľne či nedobrovoľne, naša „Zem živiteľka“ nás určite dokáže ešte dlho uživiť. Veď ešte máme k dispozícii viac ako miliardu hektárov zatiaľ neobrábanej pôdy, najmä v Afrike (400 mil. ha), Južnej Amerike (30 mil. ha), ale aj v Číne, Austrálii, Kanade a v Rusku.
Človek Vášho rangu už disponuje rozsiahlou a rôznorodou životnou skúsenosťou. Ktoré ľudské vlastnosti sú pre Vás najdôležitejšie a prečo?
Niekedy som niekde písal a rád to zopakujem, že mi je veľmi blízke to Štefánikovské „Veriť, milovať, pracovať,“ ale v obrátenom poradí. Prácu bez ohľadu na okamžitý (ak vôbec) vlastný profit, v prospech ľudstva, Slovenska a vlastnej rodiny pokladám za niečo, čo by malo byť na piedestále každého človeka. Samozrejme, keďže „nielen prácou je človek živý,“ patrí k tomu aj úcta a láska k svojmu blížnemu, ako i určitý „nadhľad“ na veci a udalosti malicherné, či nepodstatné. Určite existuje ešte mnoho ľudských vlastností a ľudských činností, ktoré si vážim, obdivujem a dokonca i závidím, keď ich u seba neviem nájsť. Rozhodne však medzi ne nepatria vlastnosti a činnosti aktérov v programoch typu tzv. reality-show v tom poňatí, v akom sa objavujú na obrazovkách našich televízorov. Pre istotu tieto programy nepozerám. Ak môj životný príbeh, príbeh chlapca z malej dediny, ktorý len a len vlastnou prácou, možno aj s trochou šťastia, no určite aj s Božou pomocou dosiahol to, čo dosiahol, bude inšpirovať aspoň jedného čitateľa Novohradských novín k tomu, aby ma nasledoval, potom som svojimi odpoveďami nemárnil svoj čas nadarmo. A celkom na záver, aj keď mi to neprislúcha, chcem pripomenúť slová nedávno zosnulého pápeža Jána Pavla II.: „NEBOJTE SA“, či „NEBOJME SA“.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 659
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 720
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 9 262
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 571
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 211
  6. Po Slovensku na motorke 6 260
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 286
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 5 045
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 5 027
  10. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 3 988
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Zápasy III., IV. a V. ligy

Niekoľko tímov z nášho regiónu bude bojovať o dôležité body. Čaká nás aj derby zápas v TIPOS III. lige Stred


10 h
Miesto tragédie.

Starohaličana zavalila slama. Neprežil.


11 h
Ilustračné foto.

Začiatok posledného pracovného dňa na Gemeri poznačila tragédia.


(mb) 15 h
Najnovšia kniha Jozefa Drenka sa zaoberá vývojom volejbalu v Lučenci a okolí.

Uvítal by sponzora na oficiálne vydanie svojej najnovšej publikácie.


(rv) 15 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mladý medveď navštevuje v dedine včelára.


14 h

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


17. jún

Starohaličana zavalila slama. Neprežil.


11 h

Začiatok posledného pracovného dňa na Gemeri poznačila tragédia.


(mb) 15 h

Už ste čítali?