ty. Ľudia v Žihľave sú už z veľkej vody zúfalí. „Bývam v Žihľave viac ako 50 rokov, no sľuby, že upravia Ipeľ asi nikdy nesplnia. Koryto potoka pri dedine je veľmi nízke a tak stačí, keď príde väčší lejak a hneď sa topíme. Kanalizácia nám tlačí vodu naspať a zo žumpy potom strieka ako gejzír. Každý rok nás vytopí dva až trikrát. V pivniciach máme vodu bežne, no museli sme sa s tým naučiť žiť. Vo štvrtok našťastie voda ustúpila, ale už sa stalo, že zo sebou brala, čo sa dalo. Aj hydinu, ba i prasce, zničila úrodu a naukladané drevo nám odniesla vari až do Maďarska. Zachránil som sa tak, že som z dvora musel preplávať v drevenom koryte. V takýchto situáciách si musíme pomôcť ako vieme. S ohňom si poradíš, ale prívalom vody sa neubrániš,“ tvrdí Peter Molnár zo Žihľavy. „Zo Strhárskej doliny je prerazený tunel do našej doliny, preto do Žihľavy steká všetka voda odtiaľ a aj z Koprovnice. Prirodzenou hrádzou je aspoň cesta, inak by sme boli vytopení úplne. Potok by mal byť regulovaný smerom do Mlynskej doliny, kde voda preteká rýchlejšie. Vždy, keď príde väčšia voda, vytlačí sa až na most. Potom sa z neho stane akási hrádza a voda už ďalej neodteká. Darmo sme sa pokúšali robiť aj kamenné zátarasy. Sila vody ich jednoducho vypľula. Potrebovali by sme, aby koryto potoka vyčistili, lebo je už tak zarastené, že keď prídu ďalšie dažde, máme sa opäť na čo tešiť. Už sme si kúpili aj čerpadlá, no donekonečna sa v takejto neistote nedá žiť. Keď odchádzam do mesta, tak sa cítim, ako keby mi chcel niekto vykradnúť dom,“ hovorí Miroslav Findra. Vo štvrtok sme sa na vlastné oči presvedčili, že koryto potoka, ktorý každoročne ohrozuje Žihľavu, je naozaj zarastené. Ak sa nánosy neodstránia, k ďalšej katastrofe bude pri väčších dažďoch stačiť veľmi málo.