Čakali ste také jednoznačné víťazstvo?
- Práveže som bol prekvapený. Čakal som iný pomer hlasov, ako pomer 113:4 pre mňa. Nie je to ale vizitka Joža Paršu, ale roboty všetkých orgánov - cez radu, výkonný výbor, komisie, atď. Dlhodobejšie hovoríme, a dnes to aj odznelo, že ostatné volebné obdobie bolo najúspešnejším, že sa nám v orgánoch a v činnosti SsFZ nestali nijaké prešľapy, sú tu aj športové úspechy. Veď Žilina bola 3-krát za sebou majstrom Slovenska, Dukla Banská Bystrica vicemajstrom a víťazom Slovenského pohára. Náš výber bol tretí v Európe na amatérskych majstrovstvách Európy, prichádza tiež viac divákov na regionálne ihriská. Sú to naozaj najúspešnejšie štyri roky za celú moju dlhoročnú kariéru vo funkcii predsedu.
Tie štyri hlasy pána Čupku oproti vašim vyzneli hrozivo, veď ste ho v podstate prevalcovali...
- Nerád by som bol, aby to takto vyznelo, veď s Jarom Čupkom som osobný priateľ, s ktorým sa mi dobre spolupracovalo aj v rámci Dukly a aj v iných futbalových sférach. Neviem, ako to vezme on, ale ja to neberiem ako prevalcovanie. Neprajem si, aby to vyznelo ako nejaký valec. Verím, že ani táto voľba naše priateľstvo nerozbije.
Čo je vaším volebným programom do tohto obdobia?
- Medzi priority, ktoré do tohto obdobia prenášame, je šetrenie ihrísk, dlhodobo máme veľa krásnych ihrísk a bolo by zlé, aby ho klíma a neuvážený krok rozhodcu znehodnotil. Druhou vecou sú neoprávnené štarty v mládežníckych súťažiach. Chceme teda eliminovať štartovanie „černochov“. Samozrejme, budú aj ďalšie aktivity. Určite sa musíme popasovať s problémom piatej ligy, ktorú nemáme až tak zvládnutú ako štvrtú a tretiu ligu. Musíme ďalej popracovať s výbermi regiónov, chceme tiež ďalej dostať proces vzdelávania, je tu licenčný systém, ktorý budeme zavádzať aj v tretej lige. Je tu nový spôsob školenia rozhodcov a trénerov, chceme dobudovať metodický kabinet, chceme sa pohnúť dopredu v internetizácii v rámci celého stredoslovenského zväzu. Je to teda mnoho vecí, a niektoré impulzy priniesla aj táto konferencia.
Boli ste aj rozhodcom. Spomínate si na nejakú úsmevnú príhodu z týchto čias?
- Prvý zápas som pískal v Starej Kremničke. Investoval som veľa peňazí do rozhodcovského oblečenia, aby som dobre vyzeral. Ale na ten zápas som si ten rozhodcovský výstroj nevzal, zabudol som ho doma v Banskej Štiavnici. Preto mi domáci požičali také isté trenky a dres, aké mal súper. Úsmevné bolo, že ako rozhodca som sa zapojil do jednej akcie. Úplne som zabudol, že som rozhodca. Prihral som súperovi, lebo som mal takú istú farbu dresu ako hostia. Domáci to brali s humorom, ale poznamenali, že som mohol nahrať im a nie súperovi (smiech).