iek tomu, že je „cigáň“, veľké veci! A nielen na futbalovom ihrisku! Uplynulý rok sa s gitarou v ruke doslova raketovou rýchlosťou dostal medzi slovenskú smotánku šoubiznisu. Dotiahol to až do kontroverznej reality šou Big Brother. V nasledujúcich týždňoch ho čaká ďalší vrchol. Tentoraz pre zmenu vo futbalovej, respektíve vo funkcionárskej kariére. Kokavčan pocestuje do Barcelony na Nou Camp. Na konferencii UEFA bude bojovať, samozrejme ako správny „gipsy“ Robin Hood, za práva Rómov. Predstavte si, „počúvať“ ho bude aj taký velikán futbalu ako je Johan Cruyff. „Veľmi sa na to teším. Je to výborná bodka za mojou futbalovou hráčskou kariérou,“ prezradil nám novotu Vladimír Sendrei. Nuž poviete si, neuveriteľné! Róm - a ako vysoko si to rúbe! „Aj medzi Rómami sú šikovní ľudia, no väčšina z nich svoj talent premrhá. A to chcem zmeniť. Ja som mal šťastie, že som stretol tých správnych ľudí, ktorí mi pomohli a nezatracovali ma len pre to, že som tmavší,“ začal v rozprávaní Vladimír Sendrei. Svoju kariéru odštartoval na futbalovom ihrisku. Ako chlapec naháňal malé čiernobiele guľaté čudo v Kokave. Medzi svojimi rovesníkmi jasne vynikal. O talente mladého talentovaného Róma sa dopočuli až v Rimavskej Sobote. Vtedy druholigový klub z Gemera dal mladému chlapcovi veľkú šancu. Hneď po dvojročnej futbalovej anabáze v Malackách, kde si odkrútil základnú vojenskú službu, zbalil svoje veci a poď ho na druholigový trávnik. Začiatky vo veľkom futbale však neboli ľahké. „Dodnes si pamätám na chvíľu, keď som vstúpil do šatne, kde sedeli takí hráči ako Aladár Pápišta, Zvoda a ďalší. Každý z nich len oči otváral, keď videl, že som Róm. Našťastie mi pánbožko do vienka zabalil jeden úžasný dar, a to podrezaný jazyk. Chlapcov som si rýchlo získal a aj oni pochopili, že aj Róm môže byť slušný a talentovaný človek. Postupne si na mňa zvykli a stal som sa súčasťou úspešného tímu. Bolo to moje najkrajšie obdobie života, 4 krásne roky“ spomína Vladimír Sendrei. Roky však pomaly pribúdali a koniec éry „pápištovcov“ sa blížil. Vladimír Sendrei sa postupne vytrácal zo zostavy A – mužstva a čoraz častejšie vysedával na lavičke náhradníkov, respektíve obliekal dres rezervy Gemerčanov. A v nej zažil aj tú smutnejšiu a zákernejšiu stránku futbalu. „Hrali sme o postup s Bátkou. Domácim stačila na postup remíza. My sme museli vyhrať. Ostávalo už len pár minút do konca zápasu. Stav bol nerozhodný. Atmosféra na ihrisku bola vybičovaná. Dostal som perfektnú prihrávku a takmer dvadsať metrov som sa sám rútil na bránu súpera. Obranca ma však dostihol a v šestnástke doslova skosil. Rozhodca, ktorý bol takisto Róm, však ukázal, aby sa hralo ďalej. Praskli mi nervy. Jednu som mu vyťal. Zozadu ma na oplátku napadol postranný rozhodca. Dostal som po hlave zástavkou. Otočil som sa a aj jemu som jednu struhol. Hneď som tento skrat obanoval a zaplatil som zaň aj dosť veľkú daň. Pol roka natvrdo bez futbalu, to vyriekla disciplinárna komisia ObFZ Rimavská Sobota,“ spomína Vladimír Sendrei. Až po takmer roku sa znovu objavil na zelenom trávniku. Na chvíľu zavítal na štadión do Poltára. Po niekoľkých mesiacoch však zabúchal na dvere šatne kokavských futbalistov. Tu svoj kočovný „cigánsko-futbalový“ stan už nadobro rozložil. „Za Kokavu som odohral niekoľko sezón. Boli to taktiež krásne futbalové roky. Stretol som tu aj moju životnú lásku. Zobrali sme sa. Našiel som si bývanie a odvtedy je Kokava mojim pravým domovom,“ povedal V. Sendrei. Keďže roky pribúdali, pomaly začal hútať, ako ďalej vo futbalovej kariére. Futbalové „vymoženosti“ totalitnej éry boli už dávno minulosťou a Vladimír Sendrei, ako väčšina Rómov, ostal bez práce. Okrem toho aj v Kokave s ním počítali, že pôjde, čochvíľa do starého železa. Vladimír Sendrei prvýkrát pocítil, že Róm to naozaj nemá v našej spoločnosti ľahké. No nad rozliatym mliekom neplakal, skôr naopak. „Boli to ťažké časy, ale ako sa hovorí, všetko zlé bolo na niečo dobré. Začal som sa naplno venovať hudbe. A urobil som dobre. V tejto brandži nám boli naklonené hviezdy. Po relácii Zámena manželiek sa nám ponuky hrnuli ako na bežiacom páse. Začali sme na sebe veľmi tvrdo pracovať a začali prichádzať prvé úspechy. Pyšný som najmä na moju manželku, ktorá to dotiahla až do speváckej šou v New Yorku,“ nechal sa počuť Vladimír Sendrei. Ten však dlho bez futbalu neostal. Po niekoľkých mesiacoch ho prichýlil k sebe manažér hadovcov Zdeno Matej. Okrem toho si Vladimír Sendrei začal úspešne raziť cestu medzi elitu futbalových funkcionárov. „Tie krásne roky, ktoré som na futbalovom trávniku prežil, mi ukázali, že aj Róm môže byť bielymi rešpektovaný a úspešný. Vidím, ako Rómovia žijú a častokrát aj ich vlastnou vinou sú odsúvaní na okraj tejto spoločnosti. Rozhodol som sa preto niečo pre nich urobiť. Samozrejme, okrem všemožných projektov skúšam nás Rómov presadiť aj vo futbale. Na SFZ mám veľkú podporu a najmä slovenský eurokomisár Figeľ mi v tejto oblasti pomáha. Absolvoval som už niekoľko zasadnutí UEFA, kde sa mi podarilo našim Rómom vybaviť niekoľko účastí na medzinárodných turnajoch. Nech vidia aj svet. A nech vidia, že aj oni majú šancu niečo dokázať, ak budú na sebe tvrdo pracovať. Treba však naozaj chcieť niečo dokázať a nielen sa flákať,“ nechal sa počuť Vladimír Sendrei. Toho čaká o niekoľko dní veľký výlet na Nou Camp do Barcelony. Na ďalšom zasadnutí UEFA bude opäť bojovať za práva a lepší život pre Rómov. Slovenský „gipsy Robin Hood“ však má pred cestou ešte iný cieľ. „Veľmi sa tam teším. Som fanúšik Barcelony odjakživa. No verím, že okrem takej osobnosti, akou bezpochyby Johan Cruyff je, stretnem aj veľkého futbalového kúzelníka Ronaldinha. Možno u neho vybavím aj nejaké sponzorské pre Kokavu (smiech),“ preladil na veselú nôtu Vladimír Sendrei. Nuž, jeden z jeho životných snov má na dosah. Ako nám však prezradil, ten najväčší skrýva vo svojej hlave. „Mojim naj snom je umelý trávnik v Kokave. Verím, že v blízkej budúcnosti za pomoci všetkých zainteresovaných strán ho u nás vybudujeme,“ dodal na záver futbalový virtuóz, úspešný muzikant a pravý kokavský Róm Vladimír Sendrei!
Autor: - šat -
