tu ešte nebol. „Od piatich rokov ma v ZUŠ učila moja mama a teraz sme kolegovia. Prvé akordy na gitare ma naučil otec, ktorý mal aj kapelu. Viem, že starý otec bol kantorom v kostole a strýko spieval v košickej opere. Takže som asi zdedil maximum, čo sa dalo. V umeleckej škole som absolvoval za 12 rokov dva cykly a potom som sa dostal na UMB v B. Bystrici - katedru hudby, kde som skončil učiteľstvo. Hudba ma stále priťahovala, veď vlastne nič iné robiť neviem. Iba hrať a spievať. SuperStar som sledoval už pred rokom a mal som pocit, že by som to zvládol bez problémov. Vtedy som nemal čas prihlásiť sa, lebo som s kapelou koncertoval v Japonsku. Neľutujem, že som tam išiel. Hrali sme svetovú hudbu, ale aj slovenské skladby. V kapele spievam a občas sa doprevádzam na elektroakustickej gitare,“ povedal Peťo. Po návrate z Japonska vrcholil prvý ročník SuperStar a pri televízii si hovoril, ako by piesne zvládol on. Podporovala ho aj mama, ktorá ho presviedčala, že v SuperStar by mohol kľudne spievať aj on. „Tak som sa v tomto roku rozhodol. Na prvom castingu to bol poriadny stres. Pripadal som si ako na skúške pred maturitnou komisiou. Musel som spievať v miestnosti, ktorú som nepoznal, nevedel som, akú má akustiku, ako to bude znieť, ako hlasno môžem spievať. Zaspieval som iba niekoľko sekúnd a Paľo Habera ma stopol. Povedal, že som najväčší talent, aký tam zatiaľ mali. Po rozdelení do trojíc a ukončení piesne nás zaraďovali do troch miestností. Mňa poslali do tej, kde ostalo asi 12 najlepších spevákov. Vtedy som vedel, že som disciplínu splnil medzi najlepšími. Pre mňa je najúnavnejšie cestovanie. O pol druhej v noci ma viezol najlepší kamarát do Lučenca, odtiaľ som cestoval do Bratislavy a tam som musel ísť taxíkom za rovnakú cenu do televízie. Keď som to stihol včas, tak nás ešte nechali takmer dve hodiny čakať vonku,“ hovorí Peter. Na prvý pohľad je kľudnejším typom človeka. Aj svoj postup nijako zvlášť neoslavoval, ani to nedal najavo. „Je to všetko o emóciách. Ostatní tam skákali, objímali sa a ja som sa len usmial. Možno ak sa tento piatok v živom prenose dozviem, že som sa dostal do finálovej desiatky, asi to už so mnou pohne. Určite to bude spontánne,“ dodal Peter. Všimli sme si, že sa mu vo Veľkom Krtíši zdravilo veľa ľudí. Aj takých, ktorí ho predtým nepoznali. Zastavujú ho deti i dospelí a pýtajú si autogram. Pred našim odchodom sme s Peťom zašli do baru, kde pracuje aj jeho sestra. „Tento týždeň by mi mali zvýšiť výplatu aspoň o tisíc korún, aby som si mohla dobiť kredit a v piatok posielať Peťovi esemesky,“ tvrdí čašníčka Ingrid. Peter Cmorík zaujal v televízii aj nás. Tešíme sa na piatok a počkáme si na prvé rozhodnutia divákov. Na to, či Peťo potvrdí fámy, že je z prvej desiatky favoritom číslo jeden!