Milan Matúška patrí k skromným ľuďom, ktorí zachovávajú a zveľaďujú ľudové kultúrne dedičstvo našich predkov. „Za môj folklórny svet vďačím rodičom, ktorí pochádzali spod Poľany, z Korytárok a Hriňovej. Mama mi spievala pri kolíske uspávanky, piesne spod Poľany. Ako som rástol, tak ma folklór stále viac priťahoval. V detských a študentských rokoch boli mojimi vzormi ľudoví speváci Križo a Majerčík. Keď som sa vrátil z vojenskej služby, zakladal sa v Lučenci folklórny súbor Ipeľ. Jeho prvým choreografom bol Viliam Slovák z Fiľakova. Veľa ma priučil a v Ipli som zažil svoje druhé veľké kroky folklórneho sveta a otvorili sa mi jeho dvere. Neskôr si ma všimol ďalší choreograf Igor Krista, ktorý ma v rokoch 1987-88 doviedol do nahrávacieho štúdia Slovenského rozhlasu, kde som spieval s Mrázikovou ľudovou hudbou. Pomocnú ruku mi podal aj môj bratranec Jozef Matúška, vďaka ktorému som začal spolupracovať s ľudovou hudbou Ďatelinka pod vedením Ondreja Molotu. Vtedy moja folklórna šnúra začala gradovať. Brat Ondreja Molotu, Štefan, mi dal priestor v SĽUK-u, kde som nahrával s Darinou Laščiakovou, Milanom Križom či Ankou Hulejovou, čo bolo vrcholom môjho dovtedajšieho folklórneho života,“ hovorí Milan Matúška. Potom prišli jeho veľké chvíle v Matici slovenskej vo Fiľakove, kde tento interprét pôsobí doteraz s FS Jánošík. Lipovany sú akousi dedinou folklóru, veď veľkým hudobníkom je aj starosta Marián Fajčík, ktorý svoj talent zúročil s ľudovou hudbou Hriňovčan. „Je to koníček, ktorému sa ja venujem poloprofesionálne. Repertoár mi pripravujú Ondrej a Štefan Molotovci. Spievam nielen piesne spod Poľany, ale aj z Novohradu - oblasť Budinej a Ábelovej, kde som sa narodil. Voľakedy sa žilo ťažko a ľudia si pomáhali aspoň spevom ľudových piesní. Ešte stále je veľa takých piesní regiónu, ktoré nepoznáme. Zachovali si ich naši predkovia, ktorí odišli z Novohradskej župy do Kovačice (Juhoslávia), Nadlaku, Bihoru (Rumunsko). V piesňach zachovali aj pôvodné nárečie. Typickými nástrojmi pre tento folklór sú fujara, píšťala, husle, cimbal a basa. Aj keď som navštevoval hodiny hudobnej výchovy s harmonikou, neviem hrať na žiadny hudobný nástroj. Mojou doménou je len spev ľudových piesní. Mojou srdcovkou sú clivé, ťahané piesne, zamerané na vyjadrenie pocitov: Ej žlna, žlna, pekný vták alebo Ďatelinka drobnô kvieťa,“ tvrdí Milan. Podpoliansky folklór prežíva v posledných mesiacoch boom. Na budúci rok bude Milan Matúška spolu s ďalšími ľudovými spevákmi účinkovať v Monaku. „Veľkým fanatikom je Dušan Kollár, vďaka ktorému otvorila nášmu folklóru dvere aj Európa. Škoda, že sa mladí ľudia odvracajú od folklóru, ale myslím si, že nastáva doba, kedy bude opäť populárny. Potvrdilo sa to v lete na slávnostiach v Detve a Hrušove. Je škoda, že na niektorých veľkých plesoch v lučenskej Redute niektorí podnikatelia zaplatia nemalé odmeny českým speváčkam a slovenským zabávačom. Pritom akosi pozabudnú na to, že aj ich korene pochádzajú spod Poľany a ľudový spev a našu kultúru podceňujú,“ dodal Milan Matúška. Aj keď veľa voľného času na spev nemá, vždy si k nemu cestu nájde. Okrem toho pomáha ľuďom, pretože pracuje v záchrannej službe vo Fiľakove. Je presvedčený o tom, že hudba aj lieči.