Štefan Koprda (sekretár ObFZ Lučenec)
Okrem toho, že bol výborným futbalistom, bol výborným spevákom. Nebola azda taká ľudová pieseň, ktorú by nepoznal. Dodnes si pamätám, ako sme prespievali každú cestu domov z víťazného zápasu na pôde súpera. Bol jednoducho nevyčerpateľným zdrojom pesničiek a sránd. V ušiach mi znie jeho pesnička „V Kalinove údolí, tichá pieseň hláholí“. Vlastnosť baviť a rozosmievať ľudí mu ostala až do osudného dňa. Naše cesty sa po niekoľkých sezónach rozišli. Znovu sme sa začali stretávať až po niekoľkých rokoch na ObFZ Lučenec. On bol predsedom rozhodcovskej a ja trénerskej komisie. Od roku 2002 sme boli permanentne spolu. Stal sa mojim šéfom na ObFZ Lučenec. Mal ako každý človek svoje chyby, ale o tých teraz nechcem rozprávať. Jedno je isté, mal pravé futbalové srdce. Vyhovel vždy, všade a za každých okolností každému, kto prišiel za ním s prosbou o pomoc. Milan jednoducho nedokázal vypnúť, ale stále žil pracovne naplno.
Posledný odkaz: Vždy budeš náš Milan. V našich mysliach a srdciach máš pevné miesto.“
Pavel Olšiak (rozhodca UEFA)
„Prvýkrát som Milana stretol v Sklotatrane Poltár. Ja som tam vtedy hrával a Milan bol funkcionárom tohto klubu. Keď som sa rozhodol, že sa dám na rozhodcovskú kariéru, spoznali sme sa bližšie. Bol vôbec prvý, kto mi pomohol a ochotne mi odovzdal svoje skúsenosti. S pribúdajúcimi rokmi sme boli spolu takmer každý deň. No nevidel som ho v zlej nálade. Aj keď občas vybuchol ako sopka, ale o pár sekúnd bol už opäť veselou kopu. Bol to človek s veľkým srdcom, otvoreným pre všetkých. Nikomu nikdy nepovedal slovko nie. Niekedy preto riešil aj päť vecí naraz, len aby vyhovel všetkým, ktorí ho požiadali o pomoc. Ťažko sa mi o Milanovi hovorí aj s odstupom času. Bol mojim naozaj veľmi dobrým priateľom.
Posledný odkaz: V tvojej začatej práci budeme určite pokračovať tak, aby si sa vo futbalovom nebi nemusel za nás hanbiť. Milan, za všetko ďakujeme a dozeraj na nás!“
Jozef Paršo (víceprezident SFZ a predseda SsFZ)
„Ťažko sa mi o ňom hovorí v minulom čase. Stále ho mám pred očami aj napriek tomu, že tu už nie je. Bol to výborný spolupracovník a môj dobrý osobný priateľ. Správa o jeho smrti ma doslova šokovala. Milan sa totiž nikdy nesťažoval na žiadne problémy - ani na zdravotné či iné, ako má väčšina z nás vo zvyku. Naopak, tam, kde bol Milan, tam bola pohoda a výborná nálada. Jeho odchod do futbalového neba je o to smutnejší, že odišiel práve vo chvíli, keď mal žať svoje ovocie za dlhoročnú prácu. Každý z nás je v práci alebo vo funkcii nahraditeľný, no Milana v prvom rade ako človeka nikto nenahradí. Smrť patrí k životu, ale nemôžem si pomôcť, odkazujem tam hore, že tá Milanova je nespravodlivá. Nielen voči nemu, ale najmä voči rodine, aj tej našej futbalovej. Nedá mi ešte nepovedať túto vec. Nedávno bol v nemenovanom denníku uverejnený zoznam úmrtí významných osobností a meno Zavaterník mi tam veľmi chýbalo. Určite si to zaslúžil.
Posledný odkaz: Milan, viem, že sa teraz určite na nás pozeráš. Nebudeme za tebou dlho plakať, lebo ty by si to, ako ťa poznám, určite nechcel. Určite však urobíme všetko pre to, aby si s našou prácou a s našimi plánmi, ktoré sme mali a ktoré budeme realizovať, bol spokojný. Milan, odpočívaj v pokoji.“
