si uvedomujem, akú veľkú silu majú noviny. Ovplyvňujú verejnú mienku, informujú a pomáhajú. Viete, že my, Slováci, sme naozaj národ s dobrým srdcom? Svedčí o tom aj pomoc, ktorej sa dostalo ľuďom z našich príbehov. A ja si na začiatku nového roku želám, aby tej pomoci bolo ešte viac. Aby to naše srdce ostalo otvorené len pre dobro.Zita Suráková, šéfredaktorka
Zabudla čítať, písať, chodiť, ale nestratila chuť žiť
Napriek všetkým ranám osudu je Petra taký smieško. Je veľmi prívetivá, priateľská a nechýba jej zmysel pre humor. Do svojich dvadsiatich rokov žila ako väčšina jej rovesníčok. Dňa 20. 12. 2001 ju zrazilo auto. V ten deň takmer jej sviečka dohorela. Stal sa však zázrak a Petra prežila. Nechodila, nerozprávala...Nasledovali stovky hodín cvičenia a bolesti. Dnes chodí a vie rozprávať. Hoci sa nám nepodarilo splniť jej sen - získať peniaze na liečivý pobyt v Piešťanoch - vďaka článku dostala jej rodina novú práčku.
Otec sa k nám zachoval ako hyena
Keď sme sa stretli s Mirom z Jelšovca, sedel na lavičke pod veľkým stromom. Hľadel do neznáma a premýšľal nad svojim osudom. Pred dvoma rokmi sa jemu a jeho bratovi otočil chrbtom. Zomrela mu mamka a otec si našiel druhú gazdinú. Otec prehajdákal ich majetok a on sa ocitol na ulici. Chlapcovi pomohol starosta aj naši čitatelia. Medzi darovanými vecami bola aj práčka, po ktorej túžil.
Talent k maľovaniu dostal od Boha
Len málokto vedel, že Lukáš Čeman z Tuhára je zrejme maliarsky génius. Jeho najväčším snom je stať sa ilustrátorom. Po zverejnení článku si ho všimli aj iné médiá a Lukáš dostal prvé ponuky. Záujem o jeho tvorbu stúpa. Lukáš, držíme ti palce.
OD SMRTI ho delili dva centimetre
Vždy si vraj na svoje plecia bral za dvoch. Občas bol z toho vyčerpaný bez štipky energie. No vždy sa postavil a šiel ďalej. Keď si otvoril masérsky salón v Lučenci, nemal takmer ani na chlieb. Po tom, čo sme zverejnili jeho príbeh, začalo k nemu chodiť viacej klientov.
Takže, Milan, držíme ti palce, aby si raz mal toľko peňazí, vrátiť sa na Jadran a kyticami kvetov obložiť hroby nezmyselných obetí hroznej vojny.
EVKA, BOJUJ!
Evka bojuje. Cez Vianoce absolvovala ďalšiu chemoterapiu, no nevzdáva sa. Obdivujem jej energiu, chuť žiť a vnútornú silu. Spolu so mnou jej vďaka článku držia palce stovky našich čitateľov. Evke ste adresovali vrúcne slová útechy. Hoci choroba poznačila Evkine telo, jej vnútro je ako sopka. Silné a rozhodnuté vyhrať boj so zákernou chorobou. Evka, nebo je plné anjelov, my ťa potrebujeme tu, na Zemi.
Kríž si nesie na pleciach už šiesty rok
Spýtavé pohľady Stanislavu Koštialovú nevyvedú z miery. Zvykla si. Jej dcéra je iná ako ostatné deti. Karinka pri pôrode vážila len 1450 gramov, mala nevyvinuté pľúca a krv jej zaliala mozog. Prežila. Jej diagnóza však bola pre rodinu zdrvujúca. Karinka mala poškodený mozog. Napriek tomu dokázala malé zázraky. Momentálne je pre ňu potrebná operácia v Rakúsku, ktorá stojí 600-tisíc krún. Prvý krôčik, aby ju mohla absolvovať, sme spravili „MY“, druhý vy, milí čitatelia. Na Karinkine konto ste prispievali menšími aj väčšími finančnými čiastkami. Srdečná vďaka.
Vďaka dialýze žijem
S ťažkým osudom Boženky sme vás oboznámili v 33. čísle našich novín. Každý deň chodí na dialýzu. Váži 54 kíl. Každé kilo navyše znamená nadbytočnú vodu, ktorá musí ísť z tela von. Hoci je každý deň pre ňu ťažkou skúškou, nevzdáva sa. Verí v Boha a dobro. Stále má chuť žiť. Hoci už nevládze kopať v záhradke, tancovať, tá s kosou si na ňu bude musieť počkať. Od nášho stretnutia s Božkou prešlo 5 mesiacov. Aj ona po zverejnení článku dostala množstvo povzbudivých slov od našich čitateľov.
Nechcem sa vrátiť do hory, to radšej zomriem
„Ak by som sa mala vrátiť do lesa, to radšej zomriem. V kolibe bez vody, elektriny, dverí a okien som vydržala mesiac. Mojim jediným spoločníkom bola srnka,“ tvrdila nám Oľga Dibalová, ktorá prišla o strechu nad hlavou. Aj tej ste podali pomocnú ruku. Ďakujeme.
Môj syn nikdy nepovie, že otec bol zbabelec
Boris Pauliak má plecia zo železa. S láskou a trpezlivosťou sa stará o postihnutého syna. V roku 2001 skromný muž získal titul „Otec roka“. Boris je vdovec. Žena mu zomrela, keď mal syn tri roky. Jeho synček má diagnózu morbus reclinghauser. Zriedkavá choroba, pri ktorej sa vytvárajú nezhubné nádorčeky, mu zasiahla miechu. Vďaka nášmu článku si rodina finančne prilepšila. Ďakujeme, milí dobrodinci.
Teta, ostaň s nami, ozdobíme si stromček
Keď som sa zahĺbila do problému rodiny Zdenky Bystrianskej z Utekáča, uvedomila som si, aké strašné podoby má bieda. No nielen tá materiálna, ale aj duchovná. Zdenka je jednoduchá žena, ktorá vychováva sedem detí. Žijú chudobne. Po tom, čo sme uverejnili ich príbeh, dostali finančnú aj materiálnu pomoc. Poďakovala sa nám aj starostka obce. Ďakujem aj vám, milí čitatelia.
V príbehoch, ktoré ste práve dočítali, o plytkosti nemôže byť ani reči. Ak ste si už raz, milí čiatelia, položili otázku, čo je pre ľudí najväčšou pohromou, odpoveď je prostá – necitlivosť k nešťastiu druhých. Nuž, snažme sa, aby u nás nemala miesto. Radi pomôžeme tým, ktorí si to zaslúžia. Takže, ak žije vo vašom okolí niekto, kto potrebuje pomoc, dajte nám vedieť na telefónnom čísle 0905 959 185.
Sneh spôsobil problémy na cestách
Intenzívne sneženie spôsobilo kalamitu nielen na západnom Slovensku a na viacerých miestach Žilinského kraja. Od 20 do 50 centimetrov snehu napadlo aj v okolí Budinej, Lentvory či v úseku medzi Detvianskou Hutou, Látkami a Kokavou nad Rimavicou. „Ťažký a mokrý sneh zlomil niekoľko stromov a niektoré z nich popadali na komunikácie, takže ich cestári museli odstraňovať. Úsek od Kokavy nad Rimavicou smerom na Hriňovú bol niekoľko hodín nepriechodný. Skomplikovala sa tak doprava a cesty sú naozaj nebezpečné,“ povedal starosta Kokavy nad Rimavicou Ondrej Bálint. Problémy s padnutým stromom odstraňovali aj na ceste v úseku Ipeľský Potok - Látky. „Na ceste bolo toľko snehu, že som sa takmer autom nedostal z obce. Cestári začali posýpať, až keď bola na vozovke už viac ako 10-centimetrová vrstva napadnutého snehu. Musel som ho zhadzovať aj zo strechy môjho rodinného domu, pretože hrozilo, že sa pod náporom toľkej vrstvy snehu zrúti,“ tvrdí starosta Lentvore Ondrej Gébl. „U nás sme na takú snehovú nádielku zvyknutí počas každej zimy. Najviac sa bielej perine tešia malí koledníci zo základnej školy,“ hovorí starosta Detvianskej Huty Vladimír Kret. „Vzhľadom na poveternostnú situáciu vyzývame vodičov, aby používali výhradne zimné pneumatiky. Mnohí sa vystavujú nebezpečenstvu, že auto nezabrzdia a dôjde k tragédii. Polícia naďalej monitoruje dopravnú situáciu a sú posilnené aj hliadky,“ informovala hovorkyňa KR PZ v Banskej Bystrici Mária Faltániová. Pre všetkých vodičov v týchto dňoch platí vari dvojnásobne staré známe porekadlo - Pomaly ďalej zájdeš.
