Žobrajúcich chlapcov vídavali obyvatelia R. Soboty viac ako rok. Osemročnému Henrichovi a štvorročnému Tomášovi sa uľavilo až minulý štvrtok, kedy boli prevezení do Krízového strediska Amoret v Lučenci. „S otcom sme bývali v čiernom meste. Mamu som videl naposledy vlani v zime, lebo ona asi žobre v Nemecku. Nás dvoch s bratom posielal otec žobrať každý deň a často aj v noci. Chodili s nami aj kamaráti Čikiovci, ale oni aj fajčili a pili čučo. Ja som nechcel. Keď som nešiel žobrať, tak ma otec bil po nohách dreveným váľkom. Nechcelo sa mi tam chodiť, lebo ľudia boli ku nám pred hypermarketom zlí a nedávali nám peniaze,“ hovorí osemročný Henrich. Zamyslel sa a o chvíľu prezradil, že ho bili aj otcovi kamaráti. Najčastejšie sa mu ušli buchnáty po chrbte, no nechýbali vraj ani bolestivé škrabance. „Všetky peniaze, ktoré sme s bratom vyžobrali, nám otec zobral a prepil s kamarátmi. Keď boli opití a zaspali, tak sa jeden otcov kamarát vždy pocikal a moč tiekol potom na druhého uja. Raz som si z vyžobraných peňazí kúpil mydlo, aby som sa umyl. Otec ma zbil len preto, lebo som podľa neho minul peniaze na hlúposť. Ešte máme aj tretieho staršieho brata Petra, ale je v base, lebo raz pichol jedného uja šesťkrát vidlami,“ tvrdí Henrich. „Po príchode k nám dostali chlapci teplý obed a oblečenie. Mladšiemu Tomášovi sa asi najviac zapáčilo v postieľke, v ktorej po chvíli tuho zaspal,“ povedala riaditeľka Krízového strediska Amoret v Lučenci Zdenka Kotrasová. Vyšetrovateľ obvinil Júliusa zo spáchania trestného činu blízkej osoby a zverenej osoby a stíha ho na slobode. Hrozí mu nepodmienečný trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Čas ukáže, či sa nájde niekto vhodný, kto by sa o deti staral, alebo skončia v niektorom z detských domov.
Autor: P. Mišo