Môj Maroško je najkrajší darček

álnych rodinách u náhradných rodičov. Tí sa na túto rolu pripravovali už od apríla. Medzi prvými sa profesionálnym rodičom stala 32-ročná Monika Rácová z Lučenca. „ Keďže som slobodná, myslela som si, že si dieťa nebudem môcť zobrať. Zistila som však, že rovnaká možnosť sa poskytla aj rozvedenej žene a v tom momente som neváhala ani sekundu. Dvaapolročný Maroš býval v krízovom stredisku asi rok. Pochádza z Oždian. S tromi súrodencami však vyrastal v katastrofálnych sociálnych podmienkach. Je také živé striebro. Neposedí ani sekundu, každému sa hneď prihovára a všetko ho zaujíma. Získal si aj srdce môjho otca. Maroško býva u mňa od Vianoc. Je ten najkrajší vianočný darček. Zatiaľ by mal u mňa bývať dva roky, no, už teraz viem, že si ho nedám zobrať a budem ho ďalej vychovávať v rámci pestúnskej starostlivosti. Maroško ma oslovuje teta Monika, no môže sa stať, že mi jedného dňa povie mama. Zatiaľ ho však nechcem klamať. Musí vedieť o svojom živote celú pravdu,“ tvrdí Monika. Pred tromi mesiacmi sa zaľúbila a nedávno sa už aj zasnúbila. Jej priateľ sa s Maroškom kamaráti. „Mnohí sa ma pýtajú, čo urobím potom, keď budem mať vlastné dieťa. Je to jednoduché. Maroška ľúbim ako svojho syna a medzi deťmi nebudem robiť žiadne rozdiely,“ tvrdí Monika Rácová.