z mäkkého dreva dokážu vyrezať podoby rôznych vtáčikov. „Práca s drevom sa mi páčila už ako malému chlapcovi. Rodičia však nemali peniaze na školu a tak ma poslali od mojich 12 rokov pracovať do kameňolomu. Aj keď som celý život robil so skalou, stále viac ma to ťahalo k drevu. Jedného večera asi v roku 1960 som zobral do rúk nôž a kus konára z lipy. Zrazu som zistil, že mám dobrú fantáziu a prvý vyrezaný vtáčik bol na svete. Vyrezávam iba vtáčiky, lebo vždy som mal rád prírodu a takto ich mám aj doma, aj keď sú len z dreva a nemí. Keď sa nudím, najmä v zime, tak si v kuchyni pomaly vyrezávam. Keď zomriem, aspoň niečo po mne ostane,“ tvrdí Ján Szako.
Vyrezáva podoby sýkoriek, stehlíkov, ale stenu v kuchyni a izbách mu zdobí aj nejedna drevená sova. Nechceli sme veriť, že jedného vtáka vyreže za desať minút. Keď však Ján Szako zobral do rúk drevo a ostrý nôž, naozaj v priebehu niekoľkých minút vyrezal podobu sýkorky.
„Najskôr vyrežem podobu vtáka. Potom ho ošmirgľujem nahladko a nasleduje maľovanie. Používam iba obyčajné vodové farby, pretože sa do lipy ľahko vpijú. Snažím sa vtáčikov namaľovať tak, aby vyzerali, ako keď ich vidíte v prírode. Keď farba zaschne, nasleduje lakovanie. Nohy im robím z tenkých drôtikov. A z dreva vyrábam aj podstavce, ktoré pripomínajú rôzne prírodné zákutia a konáre stromov,“ hovorí Ján. Navštívili ho však aj špekulanti a ujo „naletel“ na ich pekné slová. „Raz ku mne prišiel jeden pán, ktorý sa predstavil, že je z Lučenca. Povedal mi, že ak chcem, môžem si zarobiť. Vraj aby som mu dal všetkých vyrezaných vtáčikov a potom mi donesie peniaze. Chlapovi som naložil plný kufor a odvtedy som ho nevidel. Odvtedy si už dávam väčší pozor. Rád by som môjho koníčka naučil aj niektoré z našich detí, ale vždy, keď som ich zavolal, nemali trpezlivosť a ani záujem. Teraz je zvláštna doba. Mladí sedia iba pri počítačoch alebo v krčme. Do nej si však zájdem rád aj ja. Veď v kostole je zima a tak si s kamarátmi podebatujeme pri pohári pálenky a piva,“ dodal Ján Szako. Aj keď väčšinou vyrezáva v kuchyni na kolene a narobí aj neporiadok, jeho manželka má pochopenie. „Čo už narobím. Ja si pozerám televízor a starý je pri dreve spokojný a ticho. Veď za tie roky už vyrezal tisíce podôb vtáčikov,“ povedala pani Szaková.
