Vlastní zbierku žraločích zubov

Chlapci ani len netušili, že vo vreckách ukrývajú hotový poklad, žraločie zuby. To zistili až neskôr. Vtedy, keď sa o ne začali zaujímať odborníci. „Aj otec ich mal dosť, ale on ich porozdával dievčatám. Otec mal väčšie kusy. Vtedy do bane nechodilo ešte toľko zvedavcov. Najlepšie ich vidno po daždi. Vtedy ani netreba hrabať, voda ich vyplaví na povrch. Za dve hodiny som už našiel aj osem zubov,“ tvrdí Pavel Kollár, syn tunajšieho starostu.
Má 14 rokov a vlastní na Slovensku zrejme najväčšiu zbierku žraločích zubov. Dokonca si túto tému vybral na biologickú olympiádu. „Počítal som ich, mám ich okolo deväťsto. Nie sú na predaj. Najväčšie som našiel na štrkovisku, tie menšie boli v stene. Už ako sedemročný som vždy, keď som mal čas, zašiel do pieskovej bane a hral som sa na archeológa. Zatvoril som si oči a predstavoval more so žralokmi. Muselo to tu byť všetko zaplavené slanou vodou. Potom možno došlo ku katastrofe a všetko živé zahynulo. Muselo tu zahynúť veľa žralokov,“ tvrdí Paľko. Spočiatku vraj v Príbelciach nachádzali celé chrupy žralokov, no teraz už len zuby.
Okrem žraločích zubov sa v pieskovej bani našli ulity a aj zuby iných rýb. Škoda len, že poniektorí ľudia sa správajú necitlivo. K bani prídu autom a piesok prehrabávajú lopatami. „Raz sa môže stať, že stena spadne a stane sa nešťastie,“ dodá Pavel Kollár starší.