Mladá žena sediaca predo mnou má oči červené od sĺz. Mnohí by na jej mieste už zutekali. Ona, hoci je sklamaná, dúfa, že svitnú pre ňu aj lepšie časy. Nepočúva rady najbližších, ani odborníkov. Akoby nechcela uveriť faktu, že alkoholizmus je choroba a bez odbornej liečby sa len máloktorý alkoholik dostane z osídiel tejto legálnej drogy. Neuvedomuje si, že ohrozuje nielen seba, ale aj svojho syna. Do redakcie prišla po radu. Rodičom sa už neodváži sťažovať. Chceli, aby ich poslúchla a od manžela odišla. Odporúčali jej vrátiť sa až vtedy, keď prestane piť. Vydržala u nich ani nie týždeň. Ondrej prišiel, sľuboval a ona uverila. Tak ako veľa razy predtým. Rodinná idylka netrvala ani dva mesiace. Potom opäť začalo peklo. Alkohol, vyhrážky, neskoré príchody domov a sľuby – už nikdy viac. Kolotoč, z ktorého sa zakrúti hlava aj tým najsilnejším.
RÁD SI VYPIL
Vydávala sa z lásky. „Ondrej bol ku mne milý. Aj rodičom sa pozdával. Vedel porobiť okolo domu, mal uhladené správanie. Vtedy by som ani len nepomyslela, že sa raz až tak zmení,“ povie a utrie si slzu. Nechce, aby sme zverejnili jej pravé meno. Rešpektujeme jej rozhodnutie. Nazvime ju Oľgou. Svadbu mali pred 12 rokmi. Syn prišiel na svet po dvoch rokoch. Zo začiatku mal ich vzťah len samé slnečné dni. Potom prišli prvé chmáry. „Už ani neviem presne, kedy sme sa po prvý raz pohádali. Odrazu som zistila, že môj manžel nie je taký, ako sa ukazoval. Nadával vlastným rodičom, kašlal na práce okolo domu. Zo začiatku som sa snažila upratovať dvor aj dielňu. No keď som zistila, že o dva dni je opäť všetko rozhádzané, rezignovala som. Možno práve tu začali naše prvé nezhody. Neskôr sa k tomu pridružil alkohol. Manžel stratil prácu. Pamätám si na ten deň. Jeho zamestnávateľ mi zavolal, aby som si prišla po neho. Ledva stál na nohách. Nadával, že on sa veru nedá vykorisťovať, a že to tam všetko rozkope. Kým sme prišli domov, chcel niekoľkokrát vyskočiť z idúceho auta. Po čase začal podnikať. Darilo sa mu. Peniaze v našej domácnosti nechýbali. No ako prišli, tak aj odišli. Manžel rád platil kamarátom v bare. Keď bol triezvy, nebolo to až také zlé. Venoval sa synovi a mne sľuboval, že už nikdy nesiahne po štamprlíku. Slovo nikdy nedodržal.“
PORUCHY SPRÁVANIE
Opil sa, pretože chcel! Dôvod sa vždy našiel. Raz to boli kamaráti, inokedy truc a žiaľ. Liečenie odmietal. Postupne začal byť agresívny. Nadával, rozbíjal nábytok, začali lietať prvé facky. Niekoľkokrát okoštoval aj „marišku“. Podnikanie začalo ísť dole vodou a on začal ešte viac piť. Urážal manželku, zanedbával syna. Rodina trpela. „Keď občas nad našimi chmárami vyšlo slnko, dohovárali sme mu. Sľuboval, že už nikdy viac. No potom to opäť prišlo. Nečakane! Ako blesk z jasného neba. Ráno sme pili kávu, plánovali si víkend na chate, no už o dve hodiny to nebola pravda. Manžel prišiel z mesta opitý, nadával mi a vyhadzoval ma z domu. Kričal na mňa, že som tučné prasa a on môže mať dievčatá, ktoré majú driek do dvoch dlaní. Často som sa zamýšľala, prečo ten zvrat. Neviem. Ondrej sa smial a o minútu na to sa rozčúlil a nadával. Pokiaľ nebolo tak , ako chcel on, už bol oheň na streche. Mesiac pred Vianocami ma vyhodil z domu. Odsťahovala som sa k rodičom. Už ani neviem po koľký raz. Prišiel, prosil, sľuboval. Tvrdil, že bez nás nemôže žiť. Vrátila som sa. Bez pitia vydržal týždeň...“
NECHCE SI PRIZNAŤ ZÁVISLOSŤ
Vstupom do manželstva vám nikto nedá záruku s veľkým „Z“, že medové týždne budú naveky. Občas sa niečo poruší a málokto vie, prečo. Oľga žije s labilným slabochom s diagnózou F10 – alkoholizmus. Je to choroba a človek musí byť veľmi silný, aby sa z nej vyliečil. Bez odbornej pomoci sa to málokomu podarí. Hoci s ním Oľga prežíva peklo, nechce si pripustiť, že jej manžel je tyran a ohrozuje nielen ju, ale aj ich syna. V bludnom kruhu sa ocitli obaja. Už dávno si obaja prestali vážiť rodinu, svoje dieťa, ale aj sami seba. Oľga vie, že Ondrej sa nezmení. Pije, podvádza ju a potom sľubuje. A ona ustupuje. Zo zbabelosti, z pohodlnosti alebo zo strachu? Nevedno. Možno si Ondrej alkoholom „lieči“ menejcennosť, nespokojnosť či nevydarený deň. Alkoholik si vždy nájde dôvod. Najskôr je to jeden pohárik, potom druhý, tretí a človek sa stane závislým, ani nevie ako. Neprizná si to. Odmieta liečenie! Alkohol dokáže ľudí zruinovať. Finančne aj psychicky. Dlho budem mať v pamäti muža, ktorý bol kedysi riaditeľom v nemenovanej firme v Lučenci. Dnes je z neho troska. Alkohol nepozná zľutovanie, podobne ako alkoholik, ktorý ubližuje svojmu okoliu. Podľa toho, čo mi Oľga rozprávala, sa jej manžel mal už dávno liečiť na psychiatrii z porúch správania. Dnes je v tom namočený až po uši. Poznám ženy, ktoré nemajú kam ísť a radšej sa budú pretĺkať z jedného útulku do druhého. Nenechajú sa ponižovať, nevystavujú stresom svoje deti. Obdivujem ich a hlboko sa pred nimi klaniam. Poznám však aj ženy, ktoré majú finančné zázemie a nenájdu odvahu odísť. Radšej sa nechajú ponižovať a stále dúfajú, že príde zázrak. Zázraky sa ale nedejú.
Autor: Z. Suráková
