Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

POCHOVALA DVOCH SYNOV

Priznám sa, že keď som zaklopala na dvere pani Elenky, opantal ma akýsi zvláštny pocit. Podvedome som si spomenula na pohreb môjho starého otca. Na cintoríne si všetci okolo mňa šuškali: Zomrel taký mladý. Starký mal 56 rokov. Synovia pani Eleny 23 a 25.

Obidvaja zahynuli tragicky. Ostalo po nich prázdne miesto v dome a neopísateľný smútok v srdciach ich blízkych. Ďurko, Riško, odpočívajte v pokoji.

ČLOVEK MIENI, PÁN BOH MENÍ
Usádzam sa v obývačke pri krbe. Do miestnosti šíri príjemné teplo. Neznalí pomerov by povedali - dokonalá idylka. Žena sediaca predo mnou má však na tvári stopy po plači. Dom má dve poschodia. Stavali ho pre synov. Nie nadarmo sa však hovorí, že človek mieni a Pán Boh mení. Chlapci do neho nikdy nevkročili. Umreli skôr, ako ho rodičia stihli dostavať. Ich matka zanevrela na Boha. „Mária stratila len jedného syna, ja dvoch. Keby existoval, nedovolí umierať nevinným. Nie som poverčivá, vždy som stála pevne nohami na zemi. No keď my až dve cigánky predpovedali samotu, ako aj to, že našu rodinu ktosi preklial, začala som veriť v zlo. Nechcem pretriasať v novinách pomery v našej rodine. Poviem len toľko, že s tou najbližšou sa už roky hádame. Nie je to naša vina,“ zamyslí sa nahlas nešťastná matka.

Skryť Vypnúť reklamu

UMIERAM ZAŽIVA
Elena býva v neveľkej dedinke neďaleko Lučenca. Aj tu sa svet občas akoby zbláznil. Keď mne zdochla krava, susedovi
nech skapú dve, tu chvíľami platí dvojnásobne. Ľudská závisť má hlboké korene. „Keď sme si pochovali Riška, mnohí nechápali, prečo sa stavby držíme zubami – nechtami. Stali sme sa terčom ohovárania. Nerozumeli nám! Nechápali, že ja musím. Chcela som, aby ma mozole na rukách boleli viac, ako čierny smútok v srdci. Mala som veľmi konkrétny cieľ. Pri robote otupieť, čo najmenej rozmýšľať. Nepomohlo. V deň, keď sme do zemi uložili Riškovu rakvu, prestala som žiť. Toto je umieranie zaživa. Keby som nemala manžela, už som pri nich. Pri mojich chlapčekoch. Riško veľmi chcel, aby sme sa, ak sa niečo stane, presťahovali do nového. Splnili sme ti prianie, synček môj drahý. Keď vyjdem na poschodie, vidím cintorín. Najbolestivejšie miesto každého, komu tam ležia blízki,“ tvrdí Elena. Praskot dreva v krbe prehlušuje plač. Bezmocný plač matky. Len kamenné srdce by neplakalo nad toľkým žiaľom. To moje nie je z kameňa. Pomyslím si na svoje dcérky. Nehanbím sa slzu, ktorú nevládzem zastaviť.
BRATIA BOLI AKO DVOJIČKY
Elena má maturitu. Aby bolo v rodine čo do hrnca aj na seba a ešte čosi ostalo na horšie časy, nikdy sa od roboty neodťahovala. Umývala riad, chovala dobytok, obsluhovala žeriav. „Aj keď som neraz prišla domov unavená, išla som hrať s mojimi synmi volejbal alebo do prírody na piknik. Veľa sme sa spolu rozprávali. Nemali sme pred sebou tajnosti. Mamulienka naša, ty si naša najlepšia kamarátka, vraveli mi moje slniečka. Aj v ten tragický deň, keď si tá s kosou prišla pre môjho posledného syna, sme boli spolu. Riško chcel umývať riad, ale ja som mu to nedovolila. Vravím mu, choď, kamaráti ťa čakajú. Možno by stačilo tých päť minút a bol by tu teraz s nami.“ Preglgne slzy, vytiahne fotky. „Tu je Riško, na Ďurkovom pohrebe.“ Zadúša sa od plaču. „Boli ako dvojičky. Jeden na druhého nedali dopustiť.“

Skryť Vypnúť reklamu

STRELIL MU DO OKA
Tá tragédia sa šírila po chotári rýchlosťou blesku. „Bože, také nešťastie, také nešťastie. Zmiluj sa nad ním, Ježišu, veď je taký mladý,“ modlili sa staré ženy. Nezmiloval sa! Osemnásteho novembra 1995 Elenkin syn Ďurko zomrel. Zastrelil ho kolega. „Syn pracoval na colnici. Kamarát si položil zbraň neďaleko neho. Ako ju bral, vystrelila. Trafila ho do pravého očka. Namieste bol mŕtvy. Kolega dostal osem mesiacov. Nešťastná náhoda! Či som tomu chlapcovi odpustila? Poznám jeho rodičov, Chodili sme spolu do školy. Dá sa to odpustiť? Neprajem mu nič zlé, ale v mojom srdci je tým, kto zavraždil môjho syna. Žiaľ sa nepremenil na nenávisť, ale na tupú bolesť, ktorá vás rozožiera zaživa, psychicky vás zlomí, ale nedovolí zošalieť natoľko, aby ste ju necítili.“ Dnes by mal Ďurko 33 rokov. Po dome by mi možno behali jeho deti a nevesta by pomáhala Elenke v záhrade okopávať kvety. Skončili by vo váze pri nedeľňajšom stole. Krásne predstavy. Realita je však iná. Kvety nosí nešťastná matka do cintorína.

Skryť Vypnúť reklamu

MALA SOM ZLÚ PREDTUCHU
Nešťastie nechodí po horách, chodí po domoch. Škerí sa do tvárí.. Dáva nám pocítiť, kto je tu pán. Písal sa 17. december 1998. „Tešili sme sa na Vianoce, plánovali, čo si kúpime. Riška navštívili kamaráti. V obývačke pozerali video. Pili kávu a smiali sa. Prišiel za nimi aj jeden chlapec, ktorý býva v našej dedine. Keď zastal na chodbe, prebehol mi po chrbte mráz. Mal taký uhrančivý pohľad. Možno to bola zlá predtucha, ale nemala som z neho dobrý pocit. Mami, daj mi dvacku, skočíme ešte na limču, o chvíľu som doma. Chcel ešte umyť riad. Povedala som mu, aby išiel, že ho čakajú kamaráti.“ Nikto presne nevie, čo sa odohralo v krčme. „Ten s tým zvláštnym pohľadom nahovoril môjho syna, aby šiel s ním za priateľkou do vzdialenejšej dediny. Riško by si nikdy nesadol za volant, keby vypil čo i len jeden pohárik. Neviem si vysvetliť, prečo si sadol s ním, keď vedel, že pil. Dopočula som sa, že ich mal odviezť ďalší kamarát, ktorý ich čakal pri ceste. Mával na nich, no oni ho zrejme nevideli.“

SKONČIL POD KOLESAMI KAMIÓNU
Len osem dní chýbalo do najkrajších sviatkov v roku. Smrť si nevyberá. Kosí starých aj mladých, všedný aj vo sviatočný deň. Auto, v ktorom Richard sedel, skončilo pod kolesami kamiónu. Ten náraz by neprežil nik. Na mieste, kde došlo k nešťastiu, dvaja mladí ľudia vydýchli naposledy. Náraz plechu na plech, potom mrazivé ticho, hukot požiarníckeho auta a sanitky a potom nekonečný žiaľ matky, ktorá stratila posledného syna. „Chcela som ho vidieť, naposledy objať, no manžel ma prosil, aby som to nerobila. Bál sa o mňa, že ten pohľad na nášho syna ma zabije Vraj mu odtrhlo aj nohu. Možno je to tak dobre, že som ho poslúchla. Vidím ho živého a usmiateho. Pochovali sme ho vedľa brata. Cez leto k nim chodím každý druhý deň. Cez zimu menej. Je ľad a ja mám boľavú nohu.“ Pozerá sa na mňa, no myšlienkami je pri svojich deťoch. Človek až žasne, koľko bolesti vie homo sapiens preniesť na svojich pleciach. Osudy ľudí bývajú bolestivé. Ten Elenkin patrí medzi ne.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 076
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 147
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 215
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 331
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 322
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 125
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 928
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 976
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 821
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 763
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Pohľad na obec Ľuboreč v Lučeneckom okrese v smere od susednej Závady.

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Ilustračné foto.

Po prvom dni testovania hlásia štyri testované okresy 2 225 infekčných osôb

Otestovaných bolo za prvý deň celkovo 61 905 ľudí.

Premiér Igor Matovič pomáha priamo v odbernom tíme v Tvrdošíne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Už ste čítali?