kárskej fakulte (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V r. 1969 pracoval na Chirurgickom oddelení v nemocnici v Poprade. Od 1. 11. 1969 pôsobí až doteraz na Urologickej klinike Jesseniovej LF UK v Martine. Absolvoval študijné pobyty v Prahe, Aténach, Janove, Nijmegene, Londýne a Mníchove. Prednostom Urologickej kliniky JLF UK v Martine je od r. 1987, univerzitným profesorom od r. 1997. Je členom výboru Slovenskej urologickej spoločnosti, členom Európskej urologickej spoločnosti, členom Medzinárodnej urologickej spoločnosti (SIU) ... Žije v Martine.
Pán profesor, vráťme sa úvodom tohto rozhovoru v myšlienkach do vašej rodnej obce do povojnového obdobia ...
Detstvo som prežil v mojej rodnej obci Horné Strháre. Tak ako iste väčšina z nás aj ja rád spomínam na toto bezstarostné obdobie života. Ľudovú školu som vychodil v rodnej obci, bol som bezproblémovým žiakom a po škole som sa plne venoval detským zábavám, najmä futbalu. Vyrastal som v usporiadanej rodine spolu so staršou sestrou. Naši rodičia nám poskytli všetko, čo mohli a nesmierne si ich za to vážim. Z povojnových rokov mi v pamäti utkveli niektoré momenty, ktoré sa dotkli našej rodiny. V 50-tych rokoch znárodnili otcovi obchod v obci a poslali ho do výroby. V období, keď sa do Sudet vysťahovávali majetnejší roľníci (kulaci), bola v rodine napätá situácia, pretože vysťahovanie hrozilo aj môjmu starému otcovi. Našťastie sa to nestalo. Do ZDŠ som dochádzal do Veľkého Krtíša. Po skončení ôsmej triedy som sa prihlásil na SVŠ v Modrom Kameni. Bol som výborným, schopným žiakom, športovcom a preto bolo pre mňa i pre rodičov veľkým sklamaním oznámenie, že ma neprijímajú a že mám nastúpiť na poľnohospodársku školu. Nakoniec však všetko dobre dopadlo. Zásluhou profesora Jozefa Kvietika som sa vlastne na SVŠ-ku dostal. V tom čase mala škola veľmi kvalitné obsadenie stredoškolskými profesormi. Za všetkých spomeniem dnes už nežijúceho triedneho profesora Jozefa Kvietika a profesora slovenského jazyka Jozefa Kružliaka, ďalej profesora fyziky Pavla Ferka, ktorý sa neskoršie stal vysokoškolským profesorom na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ... Oni, ale aj ostatní, ktorých som nespomenul, nás pre život výborne pripravili po vedomostnej i ľudskej stránke. Takmer všetci moji vtedajší spolužiaci sa v živote výborne uplatnili a dosiahli aj vysoké odborné a spoločenské postavenie. Za všetkých spomeniem môjho vynikajúceho priateľa JUDr. Jána Valka, ktorý pôsobil v diplomatických službách vo viacerých štátoch a v súčasnosti je veľvyslancom Slovenskej republiky v Španielsku.
Aká bola vaša cesta k medicíne?
Rozhodovanie o ďalšom štúdiu nebolo celkom jednoduché. Bol som výborným študentom, schopným zvládnuť viaceré odbory, výborné výsledky som dosahoval v atletike, pretekal som za atletický oddiel v Lučenci. Zvíťazila však medicína a myslím si, že to rozhodnutie bolo správne. Prvú časť štúdia som absolvoval Bratislave a druhú v Martine. Štúdium medicíny je však veľmi náročné, snažil som sa mu plne venovať a ostatné záujmy museli ísť do ústrania. Po ukončení štúdia medicíny som veľmi krátko pracoval na Chirurgickom oddelení nemocnice v Poprade, vtedy to bola ešte stará nemocnica v Spišskej Sobote. Ešte v tom istom roku som sa vrátil do Martina na Urologickú kliniku, kde pôsobím doteraz.
Porozprávajte nám niečo, prosím z vašej dlhoročnej praxe vysokoškolského učiteľa a lekára-urológa ...
Počas môjho dlhoročného pôsobenia v odbore urológia, ktorému som venoval celý profesionálny život i podstatnú časť môjho súkromného života, sa urológia významne zmenila zásluhou vedeckého pokroku, nových medicínskych technológií, nových farmaceutických prípravkov i nových chirurgických postupov. Dnes sa už napr. klasické otvorené operácie pre močové kamene takmer nepoužívajú, sú nahradené menej invazívnymi metódami. Benígna hyperplázia prostaty sa lieči väčšinou medikamentami a tiež klasické operácie pre toto ochorenie sú zriedkavé. Urologické ochorenia detí sa dnes diagnostikujú ihneď po narodení, liečia sa v útlom veku, dokonca niektoré ochorenia sa zisťujú už pred narodením. A tak by som mohol pokračovať. Študenti medicíny musia dnes zvládnuť nárast nových vedeckých poznatkov, moderných diagnostických a liečebných metód. Medicínsky základ však, ktorý sme si osvojovali ešte v mojich študentských rokoch, zostáva platný dodnes. Podľa mojich pozorovaní na našej Jesseniovej lekárskej fakulte UK môžem potvrdiť, že máme výborných študentov so všetkými predpokladmi stať sa dobrými lekármi.
Aký vývin čaká na urológiu v najbližšej budúcnosti?
Podobne ako v iných odboroch aj v urológii bude pokračovať trend inovácie diagnostických i liečebných metód. Určite sa budú modernizovať diagnostické prístroje, budú sa rozvíjať menej invazívne laparoskopické operácie v urológii. Veľká pozornosť sa bude venovať ochoreniam vyššieho veku, pretože sa očakáva dlhšie prežívanie našej populácie. Týka sa to predovšetkým ochorení prostaty a porúch funkcie močového mechúra. Väčšia pozornosť sa musí venovať onkologickým urologickým ochoreniam, ich prevencii, včasnej diagnostike a aj včasnej liečbe, ktoré môžu zabezpečiť vyliečenie postihnutých ľudí. Veď kým úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia vo svete za posledné 2-3 desaťročia zaznamenala významný pokles, tak úmrtnosť na zhubné nádory sa vo všeobecnosti nezmenila.
V čom vidíte zmysel života?
V mojej práci som doteraz nachádzal uspokojenie a aj splnenie svojich ambícií. Tešili ma dobré výsledky a spokojnosť pacientov. Na druhej strane sa v medicíne nedá vyhnúť ani sklamaniam a neúspechom. A tie som ja osobne veľmi zle prežíval. Preto dúfam a aj si prajem, aby v mojej ďalšej činnosti zostali v absolútnej prevahe iba pocity z perfektne urobenej práce.
PhDr.
Autor: František M i h á l y
