istorické opodstatnenie. Na Slovensku údajne stavba podobného druhu nie je. Možno dvojročný kríž v Bánovciach a ten, ktorý stojí na jednom z vrcholov vo Vysokých Tatrách. Je však oveľa menší. „V tomto území osídlenom väčšinou obyvateľmi maďarskej národnosti, sme takmer na 100 percent slovenskou obcou. Po vzniku Slovenska bolo obdobie, keď si ľudia svoje národné povedomie uvedomovali oveľa viac ako teraz. Vatry, ktoré robili na deň zvrchovanosti v Rimavskej Sobote, sa do V. Pokoradze preniesli aj na deň zvrchovanosti. Už dlhšie sme tu chceli postaviť nejaký trvalý štátny symbol a tak sme sa pred jedenástimi rokmi odhodlali k stavbe slovenského kríža. Trojvŕšie je postavené z kameňa a betónu a telo kríža z kovu, ktorý je natretý reflexnou farbou, aby ho bolo z diaľky vidieť, ale aj aby dlho vydržal bez poškodenia. Minimálne trikrát do roka tu robievame veľké vatry, ale organizujeme aj rôzne kultúrne podujatia, najmä počas dní obce v prvý júlový víkend. Z diaľky sa zdá, že kríž je osadený nízko, ale on je postavený v originálnej mierke podľa vzoru štátneho znaku. Kríž však leží na pôde patriacej evanjelickej cirkvy a.v., ktorá pozemok prenajala súkromníkovi. Ten začal chovať ovce a prístup ku krížu ohradil plotom. Aj keď máme tento priestor prenajatý na 30 rokov, musíme si vždy od súkromníka žiadať súhlas. Samotný kopec Hájik je pamätihodný, pretože sú zachované legendy ešte z čias tureckého panstva na našom území. Hovorí sa, že tu kedysi stál turecký letohrádok a v podzemí sa údajne dodnes nachádzajú vínne pivnice. Vchod by mal byť pri pni jedného starého orecha, odkiaľ by sa vraj malo dať do vínnych pivníc prekopať. Okrem toho tu boli nálezy keltských mincí a našli sa tu aj veľmi vzácne poklady z doby bronzovej. A to sa vo Vyšnej Pokoradzi kopalo zatiaľ len amatérsky,“ tvrdí predsedkyňa výboru mestskej časti Rimavská Sobota pre Vyšnú Pokoradz Svetlana Bornayová. Oplotený kríž a pasúce sa ovce a kozy a ich výkaly okolité prostredie znehodnocujú a sú nedôstojné symbolike slovenskej štátnosti.