Freňa. Súbežne v r. 1946-53 navštevovala súkromné hodiny hudby u Júliusa Schillera v Lučenci. V r. 1953-57 študovala hudobnú výchovu a hru na hudobnom nástroji na Vysokej škole pedagogickej (VŠPg) v Bratislave. Ako učiteľka hudobnej výchovy pôsobila v r. 1957-58 na Strednej pedagogickej škole (SPgŠ) v Rimavskej Sobote a v r. 1958-60 na Hudobnej škole i na 2. a 4. ZDŠ v Lučenci. V r. 1960-64 pracovala ako vysokoškolská učiteľka na Pedagogickom inštitúte (PI) v Martine a v r. 1964-76 na Pedagogickej fakulte (PgF) v Banskej Bystrici. V r. 1976-98 bola vysokoškolskou učiteľkou na PgF UPJŠ v Prešove (od r. 1996 zmena názvu školy na: Prešovská univerzita). Od r. 1998 žije na dôchodku v Košiciach.
Pani doktorka, čo znamená vo vašom živote hudba?
Hudba v mojom živote znamenala a znamená mnoho krásnych zážitkov už od útleho detstva. Ako 7-ročná som začala vnikať do jej tajov a krás, neuvedomujúc si, že ma bude sprevádzať celým životom. Do Zeleného, kde sme vtedy žili, prišiel nový pán učiteľ Hronec a on bol mojím prvým učiteľom hry na akordeóne. V r. 1947 sme sa presťahovali do Lučenca a tu som pokračovala vo svojom snažení u pána učiteľa Júliusa Schillera. K akordeónu pribudol klavír a tak som mnoho svojho voľného času venovala týmto dvom nástrojom až do maturity v r.1953. Pán Schiller bol príjemný človek a navyše som mala aj to šťastie, že predo mnou mával na hodine jedného skvelého žiaka, už vtedy výborného klaviristu. Tento žiak často hrával svoje vlastné skladby, čo som sledovala s veľkým obdivom. Nebol to nik iný, ako neskorší známy hudobný skladateľ – William Bukový.
Na ktoré momenty si z vášho vysokoškolského štúdia najradšej spomínate?
Na katedre hudobnej výchovy (HV) VŠPg v Bratislave boli vynikajúci pedagógovia, najmä vedúci katedry, pán profesor Eugen Suchoň. Učil nás všetky ťažiskové predmety – náuku o harmónii, kontrapunkte, hudobných formách, rozbor skladieb, náuku o hudobných nástrojoch či improvizáciu. Jeho láskavý ľudský prístup k nám, študentom, jeho pedagogické majstrovstvo, ktorým vedel priblížiť i tie najnáročnejšie predmety a vôbec jeho osobnosť sú nielen pre mňa určite nezabudnuteľné. Bola by som však nespravodlivá, keby som nespomenula aj ďalších výborných pedagógov katedry, ktorí nás viedli – či už Dr. Viliam Fedor, Dr. Jozef Tvrdoň, Dr. Ladislav Leng (môj krajan zo Zeleného) alebo veľký priateľ študentov Hanzi Albrecht. Mojimi spolužiakmi na VŠPg boli okrem iných aj Štefan Čurilla (neskorší pedagóg a riaditeľ košického konzervatória), Marián Jurík (editor Malej encyklopédie hudby, neskorší šéf opery SND) či Eva Suchoňová-Hykischová (neter E. Suchoňa, dlhoročná redaktorka Slovenského rozhlasu v Bratislave). Vysokoškolské štúdiá však neznamenali len prednášky, semináre, skúšky, ale aj možnosti navštevovať koncerty Slovenskej filharmónie a operné i činoherné predstavenia v SND. Videli a počuli sme mnoho významných domácich i zahraničných umelcov, pre nás to bol aj významný doplnok najmä k dejinám hudby. Som veľmi rada, že som sa mohla zúčastniť i na svetových premiérach opier majstra Cikkera Juro Jánošík a Beg Bajazid.
Ako ste sa stali vysokoškolskou učiteľkou?
V r. 1960 ma listom oslovil pán Pavol Matejčík, vtedajší vedúci katedry na PI v Martine, či nemám záujem prihlásiť sa do konkurzu na miesto asistentky na ich katedru. Samozrejme, že som to prijala s potešením a už v septembri som nastúpila na PI v Martine. Stretla som sa tu s novými kolegami, medzi ktorými bol aj Tibor Sedlický a Lacko Bencze (vtedajší dirigent spevokolu Ozvena v Lučenci). Učila som tam hru na nástroji a harmóniu. Po štyroch rokoch môjho pôsobenia v Martine sa PI zlúčil s PgF v Banskej Bystrici a tak sa mojím novým pôsobiskom stala práve Banská Bystrica. Môj prechod do Bystrice bol veľmi príjemný, lebo na katedre HV pracovali moji spolužiaci z vysokej školy – Edko Gábor a Šani Melicher, na iných katedrách aj spolužiaci z gymnázia v Lučenci – Valéria Chromeková či Ján Findra. Rada si spomínam na mnohých mojich študentov i na spoluprácu s kolegami vo vysokoškolskom súbore Mladosť, ktorý sme spoluzakladali a v ktorom som sa stala organizačnou vedúcou. Okrem toho som bola od 1. septembra 1972 aj riaditeľkou Krajského symfonického orchestra (KSO), táto spolupráca sa však skončila mojím odchodom do Prešova. KSO bol amatérsky orchester, ktorého členmi boli poväčšine učitelia LŠU zo širokého okolia, ale aj hráči z orchestra DJGT a Posádkovej hudby. Dlhoročným členom bol aj pán Ondrej Gábor, prvý riaditeľ ĽŠU v Lučenci.
Najdlhšie obdobie vášho profesijného života sa viaže k Prešovu. Pristavme sa teraz, prosím pri týchto rokoch.
V r. 1976 som sa presťahovala za manželom do Košíc a tak sa mojím posledným a aj najdlhším pôsobiskom stal Prešov – katedra HV na PgF UPJŠ. Zo začiatku som učila hru na klavíri. Neskôr, keď sa na katedre diferencovalo štúdium učiteľstva pre 1. stupeň ZŠ a na odbor HV pre 5.-12. ročník, rozhodla som sa na návrh vedúceho katedry doc. Michla venovať sa študentom odboru učiteľstva pre 1. stupeň ZŠ. Hudobná výchova, ktorú som začala učiť, v tomto type štúdia zahŕňala hudobnú náuku, intonáciu, hlasovú výchovu i stručný prehľad dejín hudby či hudobných nástrojov. Za najdôležitejšiu súčasť predmetu som považovala intonáciu a preto som jej venovala najviac času. Vypracovala som súbor intonačných cvičení, ktoré vydala fakulta ako vysokoškolský učebný text. Neskôr som pripravila aj ďalšie cvičenia z intonácie, ktoré boli náročnejšie a boli určené pre študentov špecializácie HV. Pre dejiny hudby, náuku o hudobných formách a hudobných nástrojoch som pripravila stručné vysokoškolské učebné texty. Pre predmet hudobná výchova 1.-4. roč. ZŠ som napísala skriptá, v ktorých boli uvedené všetky ľudové piesne z učebníc aj s uvedenými akordmi.
Čím sú naplnené vaše súčasné dni?
Do dôchodku som odišla po 40 rokoch pedagogickej práce na rôznych pôsobiskách. Na všetky si rada spomínam a musím povedať, že som nikdy neoľutovala svoje rozhodnutie venovať sa hudobnej pedagogike. Naopak dúfam, že som svojim študentom približovala krásu hudby a možno sú z nich dobrí učitelia hudobnej výchovy. Ak je to tak, veľmi sa tomu teším. A to, čo ma v súčasnosti napĺňa krásou, radosťou i potešením, je určite hudba.
Autor: - pem -
