Piatok, 27. január, 2023 | Meniny má Bohuš

Prehral som aj otca

Minca sa kotúľa tajomnými uličkami hracieho automatu. Ako o dušu stláčate farebné blikajúce gombíky. Bingo! Stačilo tak málo a počujete ten okúzľujúci zvuk mincí, ktoré ste práve vyhrali. A keď sa darí, treba ich znova investovať. Automat pohltí ďalšiu mi

ncu a ďalšiu...

Začali ho priťahovať automaty
Tridsaťpäťročný Juraj takto vhodil do hracích automatov množstvo mincí. Sám nevie koľko. Veď všetko začalo už tak dávno, ešte keď skončil školu. Našiel si prácu, no musel za ňou cestovať na týždňovky ďalej od domova. „Nebol som tam nikým kontrolovaný, navyše som mal pri sebe viac peňazí, veď som bol z domu preč niekoľko dní,“ hovorí Juraj a vybavuje si prvý kontakt s hracím automatom. „Bolo to v Žiari nad Hronom. Keď sme cestovali do práce, práve tam sme mali asi dvadsaťminútovú prestávku. Išli sme aj s kamarátom na malinovku do reštaurácie. Zbadal som automat a skúsil som do neho vhodiť päť korún. Potom tridsať. Vyhral som stovku. No dohral som a pokračoval v ceste do roboty.“ O týždeň sa to opakovalo a potom opäť... Zväčša to bola tá istá krčma, tie isté automaty. No zvyšovala sa suma, ktorú do hier investoval. Zo začiatku aj vyhrával, čo ho tešilo, a tak vždy spokojne cestoval za prácou. „Stupňovalo sa to tak, že som už do automatu vhodil aj tristo korún. I keď som nevyhral, automat som ´kŕmil´ mincami ďalej. No čo bolo najhoršie, nedokázal som sa od neho odtrhnúť a na autobus som už ani nenastúpil. Nešiel som do práce, skončil som v krčme. Bol som s tým automatom tak spätý, že mi vtedy bolo všetko jedno. Bol mojou slasťou, úľavou, relaxom, všetkým. Aj keď som nevyhrával, dokázal som pri ňom presedieť až do večera, nešiel som do práce ani domov.“
V detstve sa stretol s alkoholizmom. Preto sa snažil nepiť, občas si dal nejaké pivo. A to často stačilo. Bol to spúšťací mechanizmus, ktorý ho opäť pritiahol k automatu. „Zamenil som si tie závislosti. Nebol som alkoholik, ale gambler. Myslel som si, že to nie je až také zlé.“
Juraj sa stal závislým na automatoch. Všimlo si to aj jeho okolie. Kamaráti, známi, dokonca i manželka ho od hier odhovárali. A pre neho to vtedy boli tí najväčší nepriatelia. Nechcel prijať ich slová o tom, že robí niečo zlé.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Zaujímali ho
len peniaze
Peniaze. To jediné Juraja v tom čase zaujímalo. Potreboval ich, aby mohol hrať. No v práci mal problémy, preto si ich neraz požičiaval. Keď ich mal vrátiť, nemal z čoho. Stihol ich prehrať. „Kamarátom, ktorí mi požičiavali, som sa hanbil ukázať na oči. No oni vedeli veľmi dobre, kde tie peniaze končia, vedeli, že som gambler. Prijal som dokonca také opatrenie, že som hneď na začiatku týždňa odovzdal kamarátom peňaženku. No ani to nepomohlo. Keď mi nechceli dať viac peňazí, začal som byť agresívny. Nie, že by som ich napadol, ale útočil som na nich slovne. Peniaze mi radšej vydali. Klamal som aj manželku, čo ma veľmi trápilo. Vymýšľal som si, že mi peniaze ukradli, že som stratil peňaženku.“
K starostiam s peniazmi sa pridružili aj ďalšie. Juraj mal psychické problémy, nedokázal sa sústrediť na robotu. Prichádzali aj výčitky svedomia. Kým bol pri automate, všetko bolo v poriadku, no keď od neho odi-
šiel, ozvalo sa svedomie. Myslel na manželku, na dvoch synov. Trápilo ho, čo s nimi bude. Jeho žena vedela, čo sa s ním deje, objavovali sa hádky. Hrozba prípadného rozvodu, či strata zamestnania sa stále stupňovali.

SkryťVypnúť reklamu

Závislosť mu
rozožierala vnútro
„Nie je dôležité, koľko človek prehrá, ale to, či mu hra na automatoch spôsobuje problémy doma, v práci, v živote. To už je závislosť,“ hovorí Juraj a pokračuje: „Ja som to všetko vedel, vo vnútri ma to doslova žralo. Chcel som so sebou niečo robiť, no nevedel som ako. Podstatné však bolo, že som chcel. Na základe toho, ale aj pod tlakom manželky a ďalších ľudí okolo mňa som sa snažil zmeniť.“
Začal chodiť medzi abstinentov. Tí sa s ním rozprávali, boli k nemu možno aj tvrdí, no Juraja to nútilo, aby sa nad sebou zamyslel. Priznáva, že mu to veľmi pomohlo. „Chodil som medzi nich dva roky. Prestal som úplne piť alkohol, nehrával som automaty. S manželkou sme vyrovnali aj nejaké dlhy, čo som urobil. Vyzeralo to všetko fajn, bol som spokojný. No nastal skrat. Raz som išiel do Bratislavy. Vošiel som do jednej krčmy a dal som si kofolu. Uvidel som tam osamotený hrací automat. Neodolal som. Peniaze som prehral.“
Okamžite sa vrátil domov a navštívil lekárku. Žiadal ju, aby mohol ísť na liečenie. Hanbil sa ísť medzi kamarátov – abstinentov, no práve tí mu pomohli a vybavili liečenie. „Moje odhodlanie liečiť sa bolo také veľké, že som tri dni sedel pred psychiatrickým oddelením bojnickej nemocnice a chcel som, aby ma tam prijali. No vysvetlili mi, že tam sa liečia len alkoholici. Nakoniec ma prijali do liečebne vo Veľkom Záluží.“

SkryťVypnúť reklamu

Tŕnistá cesta liečby
Juraj strávil v liečebni dva a pol mesiaca. Hlavne začiatok nebol pre neho jednoduchý. „Niektorí klienti, ktorí už boli takmer na konci liečby, mi dávali otázky naozaj pod kožu. Nemohol som v odpovediach uhýbať, či klamať, oni to spoznali. Postupne som sa začleňoval do tejto komunity. Dostal som za úlohu napísať na šesť strán svoj kompletný životopis. Musel som sa v ňom ´vyzliecť donaha´, ukázať naozaj všetko, striasť všetko zo seba. Až potom sa dalo niečo so mnou robiť. Liečenie znamenalo len jedno – pracovať na sebe. Denne som si písal, čo prežívam, na čo myslím. Potreboval som sa vymaniť z toho čierna a temna, v ktorom som žil. Bral som totiž všetko pesimisticky, neveril som si. Myslel som na to, ako zle skončím, či sa skántrim. Moje myšlienky sa museli zamerať na pozitívne veci, aj keď to boli len drobnosti.“
Absolvoval aj pracovnú terapiu. Juraj priznáva, že samotné liečenie u neho „zabralo“ asi až počas ôsmeho týždňa, teda v čase, keď sa už pomaly chystal domov. V rámci terapie totiž začal chodiť do služby k ľuďom, ktorých priviezli do liečebne v zlom stave. Boli opití, agresívni, pomočovali sa... To na Juraja zapôsobilo, tu nastal v jeho vnútri zlom. Uvedomil si, že takto nikdy skončiť nechce. A ešte jeden moment mu pomohol. „Prišla za mnou manželka. Povzbudila ma, priniesla mi svadobné fotografie a fotky detí. Ukázala mi aj srdiečko s mojím blahoželaním, ktoré som jej kedysi venoval. Dal som si to všetko nad posteľ a často na to pozeral. Chcel som sa z toho všetkého dostať kvôli sebe a kvôli nim.“ Ako sám priznáva, vtedy, pred piatimi rokmi, sa domov vrátil šťastný.

Gamblerom už navždy zostane
Gamblerom zostal stále, no abstinuje. „Závislosť na automatoch je diagnóza, ktorá mi zostane do konca života. Musím s ňou len vedieť bojovať. Ak by som dnes vhodil do automatu čo i len päť korún, opäť do toho spadnem. Dodržujem určité pravidlá. Nechodím do krčmy. Idem okolo, vidím automaty, no nevojdem dnu. Priznám sa, nemám takú potrebu. Teraz sa cítim úplne šťastný, som iný človek. Mám pre koho žiť. Zmenil som pracovisko, teda robím blízko domova. Iní sú aj kamaráti, všetci zväčša zo spolku abstinentov. Keby som mal akýkoľvek problém, viem, že sa na nich môžem spoľahnúť, že ma podržia. Vychutnávam si život bez automatov a alkoholu. Rád chodím do práce, keď prídem domov okamžite sa venujem synom Jurkovi a Miškovi a samozrejme manželke. Chodíme spolu von, hráme sa, vystrájame,“ hovorí s nadšením Juraj.
V posledných rokoch našiel nové možnosti vlastnej sebarealizácie. Venuje sa totiž nielen svojim deťom, ale aj deťom tých, ktorí sú v spolku abstinentov. Pripravuje pre ne rôzne programy, organizuje výlety, súťaže a hry. „Toto je teraz môj život. Chcem sa venovať deťom, chcem sa stretávať s kamarátmi so spolku abstinentov. Oni sú tí skutoční kamaráti bez akejkoľvek pretvárky.“

Najviac ho trápi, že prehral otca
Ľudia často odsudzujú tých, ktorí sú závislí na alkohole, drogách, či automatoch. Juraj však pripomína, že si odsúdenie nezaslúžia tí, ktorí sa chcú zmeniť a snažia sa žiť inak, ako kedysi. Aj on v čase, keď prepadol hrám, stratil ľudí zo svojho okolia. „Najviac ma trápi, že som prehral otca.“ Juraj na chvíľu stíchne a potom so smútkom v hlase pokračuje: „Viem, sklamal som ho. Za celých päť rokov si k sebe nevieme nájsť cestu. Aj svokrovci na mňa zanevreli, no v poslednom čase sa to zmenilo. Podporujú ma, pomáhajú mi.“
Juraj za posledných päť rokov dokázal, že so závislosťou vie úspešne bojovať. Je si však vedomý, že je to boj neustály, že nesmie poľaviť. A stanovuje si stále vyššie ciele. Nielenže skončil s automatmi a nepije alkohol, ale pred pol rokom sa rozhodol, že prestane aj fajčiť. Jeho heslo, ktorým sa riadi je veľmi jednoduché a výstižné: „Ukážte mi jeden dôvod, prečo by som mal piť alkohol alebo hrať na automatoch. Taký dôvod neexistuje!“

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Už len dnes: Predplatné SME.sk za jedinečnú cenu 30 eur
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  3. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  6. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  7. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok
  8. Zavedenie novej dane ohrozuje energetickú bezpečnosť Slovenska
  1. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 5 853
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 4 609
  3. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 368
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 2 212
  5. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 818
  6. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 660
  7. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 453
  8. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 341

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Kľak
  2. Ján Škerko: Do našej slnečnej sústavy politických strán prišla nová „modrá“ planéta, ktorú predstavil Mikuláš Dzurinda
  3. Post Bellum SK: Obete holokaustu nie sú len číslami, majú svoje mená
  4. Zuza Kumanova: Nezabudnúť na holokaust je povinnosťou nás všetkých
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane
  6. Norbert Skoupa: Čo ma naučil prvý rok behu
  7. Miro Jankes: Januárové obrázky (2023)
  8. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan)
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 575
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 17 966
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 921
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 887
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 5 019
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 596
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 496
  8. Věra Tepličková: Doktor Bukovský vyhral prvostupňový súd s blogerom 3 287
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Ilustračná fotografia.

Prinášame veľký prehľad rodičovských príspevkov a dávok.


4 h

Partii Planktón prináša otužovanie radosť aj zdravotné benefity.


16 h
Muránsky hrad a pod ním dedina Muráň

Na rozvoj jazdeckého turizmu v NP Muránska planina pôjde z plánu obnovy viac ako 270 000 eur.


TASR 19 h
Ilustračné foto

Autom jazdila zo strany na stranu.


TASR 20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vírus pre zviera znamená istú smrť. Účinná terapia ani vakcína zatiaľ neexistujú.


24. jan

Páchatelia rozprávali po poľsky.


21 h

Skúšajú poistné ventily na vypustenie pary.


24. jan

Poškodením majetku a krádežou peňazí vznikla majiteľom celková škoda viac ako 3 000 eur.


25. jan

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Kľak
  2. Ján Škerko: Do našej slnečnej sústavy politických strán prišla nová „modrá“ planéta, ktorú predstavil Mikuláš Dzurinda
  3. Post Bellum SK: Obete holokaustu nie sú len číslami, majú svoje mená
  4. Zuza Kumanova: Nezabudnúť na holokaust je povinnosťou nás všetkých
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane
  6. Norbert Skoupa: Čo ma naučil prvý rok behu
  7. Miro Jankes: Januárové obrázky (2023)
  8. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan)
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 575
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 17 966
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 921
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 887
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 5 019
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 596
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 496
  8. Věra Tepličková: Doktor Bukovský vyhral prvostupňový súd s blogerom 3 287
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu