Aj s oblečením sa dá kšeftovať

ýnosným artiklom pre niektorých spoluobčanov. Stalo sa nám, že istá pani si odniesla za vrece oblečenia a o týždeň už požadovala ďalšie. Bolo jasné, že oblečenie popredala,“ hovorí Anna Pálešová, riaditeľka Územného spolku SČK v Lučenci. Podobným prípadom sa teraz snaží zamedziť. Pri podozrení, že dochádza ku kupčeniu, jednoducho viackrát tovar toho istého druhu nevydajú. „Neraz sa stáva, že naši klienti sú agresívni, dokonca na nás fyzicky zaútočia. Ku každému prípadu preto pristupujeme individuálne. Táto práca nie je len o výdaji šatstva, ale hlavne o psychológii a výchove. Väčšinu svojich klientov poznáme, vieme ako sa do svojej neutešenej situácii dostali. Medzi alkoholikmi sa častokrát nájdu inteligentní a vzdelaní ľudia. Nedávno nás o pomoc požiadali traja bezdomovci z Lučenca, ktorí nám chcú dokonca pomôcť pri údržbe budovy alebo iných prácach“, dodáva Anna Pálešová. Odberatelia šatstva sa vedia vynájsť. Prídu, poprezliekajú sa zo špinavých šiat do čistých a o ostatné sa nestarajú. Šatstvo trieba triediť, prípadne ošetriť proti moliam. Túto prácu musia zvládnuť obidve zamestnankyne samé. „Neverili by ste, koľko času zaberie rozoberanie odevov, obuvi a hračiek. Všetko treba poskladať, vytriediť podľa sezóny, nepoužiteľné vyhodiť. Privítali by sme preto spoluprácu s úradom práce a prijali niekoho na aktivačné práce,“ konštatuje riaditeľka. Darcov odevov je dosť. Nájdu sa aj takí, čo prinášajú takmer nové oblečenie. To sa dostane k tým sociálne slabším, čo si ho naozaj vedia vážiť. Doba je zlá a tých, ktorí sú na pomoc charitatívnych organizácií odkázaní, pribúda.